Covid-19 a konflikt na Ukrajine celkom iste prekreslia doterajšiu mapu svetových medzinárodných vzťahov a určite ovplyvnia zabehnuté svetové ekonomické, energetické a finančné toky. V časoch pred pandémiou sústavne stúpali objemy produktov v rámci medzinárodnej výmeny a neustále rástlo množstvo tovarov a služieb distribuovaných medzi krajinami (kontinentami). Lacná letecká a kontajnerová preprava, premiestňovanie výroby do „výhodnejších“ končín sveta a dominancia nadnárodných spoločností boli kľúčovými faktormi prosperity.
Pandémia ochorenia Covid-19 jasne ukázala a konflikt na Ukrajine to potvrdil, že globalizácia so sebou prináša obrovské riziká. Odhalili, okrem iného, nízku strategickú autonómiu mnohých krajín pri zásobovaní fosílnymi palivami, ale – najmä v prípade regiónov, ktoré majú klimatické podmienky a dostatok skúseností na to, aby boli sebestačné – absolútne nepochopiteľnú závislosť na dovoze potravín.
Prirodzenou reakciou na negatíva globalizácie bude s veľkou pravdepodobnosťou lokalizácia výroby a spotreby. Znamená to, že výrobné cykly sa v takomto prípade komplexne realizujú v určitých regiónoch a podieľajú sa na nich predovšetkým občania týchto regiónov. Ide vlastne o priame prepojenie procesov výroby a spotreby a o jeden zo spôsobov zvyšovania odolnosti krajín voči vonkajším rušivým vplyvom (šokom). Prejavuje sa napr. zvýšenou sebestačnosťou – v oblasti energií a surovín, no aj v oblasti výroby a spotreby potravín. Takýmto spôsobom sa dá eliminovať neprirodzená ekonomická štruktúra s dominantným postavením nadnárodných korporácií, ktorej, žiaľ, neraz zodpovedajú aj postoje domácich politických elít, ktoré sa zahraničiu podriaďujú viac než vlastným občanom.
Ďalšou okolnosťou, ktorá výrazne prispeje k inovácii doterajších ekonomických predstáv a názorov, je zmena klímy. Tá sa týka skoro všetkých oblastí života spoločnosti, no jedna z rozhodujúcich ekonomických aktivít – produkcia potravín – je obzvlášť závislá od počasia a od klímy. Je to podmienené tým, že rastliny a živočíchy majú vo svojej genetickej výbave zakódované informácie o podmienkach a o spôsoboch prežitia v určitej lokalite. Dokážu sa prispôsobiť dlhodobému charakteru prostredia a vedia sa adaptovať na premenlivosť okolia. Ak sa organizmom zmenia podmienky na život, potrebujú istý čas na adaptáciu – až do stavu nového optima. Za istých okolností sa však novým podmienkam prispôsobiť nedokážu a rovnováha sa už nikdy neobnoví. Zmena klímy, ktorej účinky od deväťdesiatych rokov minulého storočia pozorujeme už aj na Slovensku, môže byť spúšťačom práve takýchto nepriaznivých okolností.
S ohľadom na spomenuté skutočnosti sa ako nevyhnutná podmienka budúcej prosperity všetkých krajín javí potreba zabezpečiť dostatok potravín pre svojich obyvateľov, najlepšie pri dodržiavaní princípov sebestačnosti. Potraviny a voda sa v krátkej budúcnosti s veľkou pravdepodobnosťou stanú (popri plyne a rope) kľúčovými strategickými komoditami.
U nás bude pravdepodobne potrebné nahradiť súčasnú poľnohospodársku paradigmu, primárne založenú na uspokojovaní podstatnej časti vlahovej potreby poľnohospodárskej produkcie vodou z prirodzených zdrojov, novou paradigmou – opierajúcou sa o umelé závlahy ako o nutnú (nie však aj postačujúcu) podmienku prosperity poľnohospodárskej výroby na Slovensku. Čo to vlastne bude znamenať? Namiesto toho, aby sme verili, že čokoľvek a kdekoľvek zasejeme, dostane dostatok vlahy „zhora“, budeme musieť zrevitalizovať existujúce poľnohospodárske závlahové systémy a budovať ďalšie. Zároveň sa budeme musieť vedieť rozhodnúť, čo a kde siať a dotovať to počas vegetačného obdobia dostatočnou vlahou.
Podľa niektorých scenárov sa totiž do roku 2090 zvýši ročný priemer teploty vzduchu u nás o 2 až 4 °C. Letné úhrny zrážok na juhu poklesnú, takmer sa nezmenia na severe Slovenska. Zimné úhrny zrážok sa na celom území mierne zvýšia. Orava sa podľa toho napríklad oteplí na dnešnú úroveň Podunajskej nížiny a na celom Slovensku výrazné stúpne riziko suchých periód prerušovaných krátkymi epizódami s veľmi vysokými úhrnmi zrážok. Ak vývoj klimatického systému bude pokračovať doterajším tempom, tak ľudia narodení po roku 2010 sa napríklad musia pripraviť na to, že v ich produktívnom veku nebudú na juhozápadnom Slovensku ničím výnimočným teplotné a zrážkové pomery typické dnes pre sever Afriky.
Ukazuje sa, že v krátkom čase budeme u nás považovať fungujúce umelé závlahy za nevyhnutnú podmienku zabezpečenia potravinovej bezpečnosti. Znamená to, že okrem určenia toho, čo to potravinová bezpečnosť Slovenska vlastne znamená, bude potrebné zabezpečiť, aby sa rozhodujúca časť poľnohospodárskych aktivít dala realizovať na plochách s vybudovanými závlahami a s dostatočnými zdrojmi závlahovej vody. Musíme si ale byť vedomí toho, že, čo sa prietokov týka, na viacerých slovenských tokoch už v súčasnosti nie sú zabezpečené ani len ekologické (sanitárne) požiadavky, toky sú deficitné a nemožno na nich teda vykonávať odbery na dotáciu závlah.
Celá debata | RSS tejto debaty