Ivan Zuzula

Pred dvomi, tromi rokmi sa zdalo, že väčšina európskej populácie trpí pálčivou klimatickou úzkosťou, a zodpovedali tomu aj vyjadrenia a kroky predstaviteľov EÚ. Vo víre aktuálnych udalostí sa zdá, že úzkosť pomaly pominula. Väčšina Slovákov si takmer nevšimla informáciu spred niekoľkých dní, že Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vystačí s peniazmi iba do leta.

Predpovede počasia sa od jesene Slováci možno nedočkajú, pripustil to aj generálny riaditeľ ústavu. Má nedostatok peňazí na fungovanie a stále nemá s MŽP SR podpísaný kontrakt o poskytnutí financií na tento rok. Kontrakt na konkrétny rok SHMÚ s ministerstvom obvykle podpisujú koncom uplynulého roka. Minulý rok sa tak však nestalo. Na tento rok dostal SHMÚ od ministerstva 7,9 mil. eur, podľa jeho generálneho riaditeľa to na celý rok nestačí, ústav by potreboval zhruba o 7,5 milióna eur viac. Na rôzne očkovacie lotérie sa bez účinku minulo oveľa viac.

Počasie asi nebude jediná informačná strata, aj keď väčšina ľudí si ústav spája iba s predpoveďami počasia. Od vstupov SHMÚ však závisí riadne fungovanie viacerých oblastí života spoločnosti: doprava, poľnohospodárstvo, lesníctvo, zdravotníctvo, cestovný ruch, bezpečnosť, energetika a pod. Ústav v súvislosti s atmosférou a s hydrosférou zabezpečuje implementáciu európskych smerníc, zodpovedá za vedu, výskum, výchovu a vzdelávanie, realizuje monitoring, garantuje informatiku a dokumentáciu, koordinuje medzinárodné aktivity, má na starosti reporting a medzinárodnú spoluprácu, sleduje povodňovú situáciu, klímu, búrkovú činnosť a aj možnosť šírenia rádioaktivity. 

O tom, že problémy s financovaním hydrometeorologického ústavu nie sú žiadnou novinkou, svedčí aj fakt, že už v minulosti sa objavili problémy so zabezpečením personálu. Zamestnanci ústavu už pred časom upozorňovali, že viaceré funkcie SHMÚ sú ohrozené, jeden z renomovaných klimatológov v októbri upozornil na negatívne dôsledky škrtania v organizácii. Podľa bývalého ministra životného prostredia Lászlóa Solymosa neschopnosť súčasného vedenia zeleného rezortu zaistiť financovanie Slovenského hydrometeorologického ústavu nemožno brať na ľahkú váhu. Súčasné vedenie rezortu podľa neho nezmyselne hazarduje s bezpečnosťou Slovenskej republiky a ľudskými životmi. Zároveň ukazuje štýl vládnutia, ktorý má jediný výsledok – vyháňa odborníkov zo štátnych služieb.

Meteorologické pozorovania majú na našom území dlhodobú tradíciu. Prvý ojedinelý záznam týkajúci sa počasia na území dnešného Slovenska súvisí s pobytom XV. rímskej légie, ktorý dejepisec v roku 173 zapísal takto: „V bojoch Marca Aurélia s Markomanmi prišli jeho oddiely na Pohronie do búrky. Teplom zoslabnutých vojakov zasiahol občerstvujúci dážď.“  

Cisár František Jozef II. dekrétom („najvyšším rozhodnutím“) z 23. júla 1851 povolil vo Viedni zriadenie Ústredného ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus (Zentral-Anstalt für Meteorologie und Erdmagnetismus) s pôsobnosťou aj v Uhorsku. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (v r. 1867) vznikol 12 júla 1870 v Budapešti Zemský ústav pre meteorológiu a zemský magnetizmus (Országos Meteorológiai és Földmágnességi Intézet). V tomto období vzniklo na Slovensku viacero významných meteorologických staníc – spomeňme napríklad stanicu v Hurbanove, ktorá je od roku 1872 dodnes v nepretržitej prevádzke.

V meteorológii sa uplatnil aj astronóm, politik a vojak Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) – predovšetkým ako zakladateľ francúzskej vojenskej meteorologickej služby počas I. svetovej vojny.

Súčasný Slovenský hydrometeorologický ústav je dôstojným pokračovateľom dlhodobej a úctyhodnej tradície, ktorej narušenie znamená nevratnú a nenahraditeľnú stratu. Zmena klímy, ktorá je dominantným motívom väčšiny kľúčových politických a ekonomických plánov a rozhodnutí európskych lídrov význam tejto tradície iba podčiarkuje.

Bolo by nezodpovedné voči budúcim generáciám, aby kvôli malicherným dôvodom a kvôli nezáujmu tých, ktorí dnes o rozvoji meteorológie a klimatológie na Slovensku rozhodujú, bola ohrozená budúcnosť týchto disciplín, ktoré, ako vidíme, „stoja na pleciach“ nielen „velikánov“ z minulosti, ale aj tisícov bezmenných zamestnancov, ktorí meteorologické „rodinné striebro“ dlhodobo a zodpovedne rozvíjali a rozvíjajú.