Ivan Zuzula

Po dvoch rokoch vládnutia „najlepšej“ vlády sme sa konečne dočkali roztržky, ktorú sa štvorspolku nepodarilo zamiesť pod koberec. O neschválenom vládnom návrhu zákona, o dlhom nose pani ministerky M. Kolíkovej, o „kultivovanej“ diskusii v parlamente i mimo neho, o „vredoch na krku“ a o podobných koaličných prekáračkách sa ani nemusíme baviť, oveľa dôležitejšie sú však pochybnosti ktoréhosi z vládnych predstaviteľov o potrebe terajšej vládnej koalície. Spýtajme sa teda aj my: „Načo nám je takáto koalícia?“

Mnohým možno ako prvé napadne, že na dve veci, ale hrubozrnnému humoru sa venovať nebudeme. Zvykli sme si (a nielen na Slovensku), že nasledujúce generácie sa mali v porovnaní s predkami vždy o čosi lepšie, uverili sme, že „progres“ je nezastaviteľný, ba viacerí nepochybujú o tom, že „právo na blahobyt“ patrí medzi prirodzené ľudské práva. Kovid však s takýmito predstavami výrazne zatriasol. Okrem pandémie tu máme aj ekonomickú krízu a infláciu ako hrom.

Inflácia sa prejavuje predovšetkým zdražovaním, ktoré vyvoláva napätie v spoločnosti a priniesť aj sociálne nepokoje. Najjednoduchším receptom na „vyriešenie“ takýchto problémov býva natlačenie nových peňazí a ich rozdávanie. Príspevky a podpora „zadarmo“ načas upokoja verejné vášne, no málokto si uvedomí, že prísun obeživa, ktorý nesprevádza adekvátny prílev tovaru, znamená ďalší rast inflácie a následné znehodnocovanie platov, dôchodkov a úspor. A z histórie dobre vieme, že Nemcov dohnala k nacizmu predovšetkým rastúca inflácia a strata úspor. Všetky veľkolepé plány obnovy rozvoja a ďalšie balíky „európskych“ peňazí, ktoré sa dostávajú a ešte majú dostať do obehu, znamenajú iba prilievanie oleja do ohňa. Peniaze, ktorých efekt sa priamo neprejaví na raste produkcie, sú jednoducho toxické a zvyšujú nebezpečenstvo ďalšieho inflačného vývoja. Zodpovedný hospodár (a netýka sa to iba Slovenska) jednoducho nemôže pripustiť prílev takýchto financií. V tejto súvislosti by bolo dobré prehodnotiť všetky plánované investície, ktoré sa iba „prejedia“. 

Ďalšie výrazné nebezpečenstvo, ktoré si naši mocipáni neuvedomujú, skôr naopak –  s vidinou „európskych“ peňazí zadarmo sa mu priam prispôsobujú – predstavuje „zelený“ socializmus so svojim posvätným bojom proti uhlíku a za energetický nedostatok. Značnú časť svojho života som čítal a počúval o zahnívajúcom kapitalizme a o úspechoch „reálneho“ socializmu. Nikdy by mi nenapadlo, že sa dožijem toho, že kapitalizmus sa pod tlakom „zeleného“ socializmu bude rúcať naozaj.

Ostatné dva roky ukazujú, že naša súčasná vládna moc veľa z toho, čo tu spomínam, jednoducho nezvláda. Oni a ich favoriti sa rozliezli po všetkých úradoch a inštitúciách a sú presvedčení, že spoločnosť je ich dedičným lénom. Vzdelanie (pozri napr. počet plagiátorov v najvyšších funkciách) a kvalifikácia ich netrápia a arogantne presadzujú svoju jedinú pravdu. Očistu spoločnosti od korupcie a zlodejstva, ktoré si určili ako svoj posvätný cieľ, nemožno ani v najmenšom spochybňovať, no aj tu platí, že nie je dôležité, čo ti hovoria, ale kto ti to hovorí. Ani tie najlepšie úmysly nie sú dôvodom na umlčovanie, hanobenie, cenzúru a vymazávanie odlišných názorov a ich nositeľov.

Koaliční predstavitelia samých seba označili za vred (nádor) na krku. To je niečo, čomu sa každý z radosťou vyhne. V tom tkvie aj jednoduchá odpoveď na otázku z titulku. Nikto, Mimochodom, problémy s vredom na krku sa riešia pomerne jednoduchým chirurgickým zákrokom.