Ivan Zuzula

Prvému československému ministrovi financií (neporovnávať, prosím, so súčasným slovenským rezortným náprotivkom) A. Rašínovi býva pripisovaný výrok, že kde hrozí bieda, tam hrozí socializmus. 

Mnohým z nás, ako sa ukazuje, hrozí bieda viac – menej určite. Obmedzovanie dodávok surovín a raketové zvyšovanie cien čohokoľvek, na čo si pomyslíme, sú realitou. Objektívne treba dodať, že svoj podiel na tom má aj pandémia, ktorá nás už druhý rok sužuje, no vyhovárať sa iba na kovid nepostačí. Terapia dotácií a o kompenzácií, ktorú sme podľa hesla, že štát sa „musí“ o každého postarať, zvolili ako spôsob riešenia, jedného dňa nielen na Slovensku narazí na dno ekonomických zdrojov a rezerv. Namiesto „každému podľa jeho potrieb (rozumej požiadaviek)“ nastúpi potom „každému podľa jeho zásluh“. A máme viac ako štyridsaťročnú skúsenosť, že „potreby“ a aj „zásluhy“ sa dajú hodnotiť a určovať všelijako.

Odvracať hroziaci socializmus sa nijako nesnaží ani súčasná Európska komisia. V časoch energetickej krízy (a súvisiacej biedy), prišla s návrhom, aby do konca roka 2040 celá Európska únia prestala kúriť plynom. Súdny človek by povedal, že v časoch, keď ceny kľúčových komodít nezmyselne stúpajú, je povinnosťou „vrchnosti“ postarať sa nie o kompenzácie, ale o to, aby ceny nerástli v dôsledku nezmyselných a nelogických výmyslov. Ak sú teda hlavnou príčinou cenovej explózie energií zelené emisné povolenky, tak jednoznačne treba ceny týchto odpustkov znížiť, alebo ich (na čas?) jednoducho zrušiť. 

Každý, kto má zdravý rozum vie, že keď v EÚ zakážeme uhlie a aj zemný plyn, žiadnej inej dostupnej rozumnej energetickej náhrady niet. Vietor a slnko (najmä v zime) celkom určite stačiť nebudú. Ostáva už len jadrová energetika, no v jej prípade tiež nie je celkom isté, že ju bruselská vrchnosť vezme na milosť. A predpokladať, že vedci v najbližších dvadsiatich rokoch v tomto smere niečo prevratné „vymyslia“, pripomína boľševické plánovanie budovateľských úspechov – nemožné okamžite, zázraky do troch dní. Hodí sa na to aj výraz, ktorý použil Karel Poláček v románe Bylo nás pět: opovážlivé spoliehanie sa na milosť Božiu.

A keď sa vedcom aj podarí do roku 2040 „niečo“ objaviť, celkom určite to „niečo“ nebude bežne fungovať už v nastávajúcom roku, ani v nasledujúcom, ba ani v tom ďalšom, kedy, ako nás uisťujú ekonómovia a prognostici, bude cenový tlak najväčší. Väčšina z nás nie sú blúznivci a rojkovia a tak nás nezaujímajú svetlé zajtrajšky, ale momentálna realita a blízka budúcnosť. Nič na tom nezmení fakt, že moskovské červené zore na obzore, ktorými nás ohlupovali boľševickí mocipáni, sa aktuálne menia na bruselské zelené.     

Citovaný Rašínov výrok platí aj inverzne – kde hrozí socializmus, tam hrozí bieda. Pri pohľade na dnešnú európsku vrchnosť, no aj na tú slovenskú, ktorá sa paradoxne považuje za „pravicovú“, sa ma zmocňuje nástojčivý pocit, že jedného a aj druhého si ešte užijeme vrchovato.

P. F. 2022.