Ivan Zuzula

Duch svätý, ako sa zdá, ministra zdravotníctva dnes už veľmi nenavštevuje. Občas síce – podobne ako v onom humne – počúvame z Krajčího úst reči sťaby „v nezrozumiteľnom jazyku“, no žiadny „vánok“ mu nepomáha odvracať tristné slovenské kovidové svetové rekordy. A v dejepise o Krajčím určite budú písať ako o ministrovi zdravotníctva, ktoré nielenže nedokázalo pacientom pomáhať, ale naopak – bolo ho treba pred pacientmi chrániť.

Ako vyznávač „transcendentných riešení“ sa predstavil aj ďalší reprezentant našej najlepšej vládnej zostavy – minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak: „Ako veriaci človek som sa vo svojom živote veľakrát presvedčil, že duchovný svet je rovnako reálny ako ten viditeľný, v ktorom žijeme. Nijako tieto svoje skúsenosti iným ľuďom nenanucujem, ale rád sa o ne podelím s tými, ktorí majú záujem. Som veľmi racionálny človek a na základe vlastných skúseností som presvedčený, že viera v Boha a rozum sa nevylučujú, ale dopĺňajú.“

Porovnávať reálnosť viditeľného a duchovného sveta je asi téma na rozsiahlu dišputu, viac o tom by mohli rozprávať nielen okultisti, no aj psychológovia a psychiatri, tiež asi umelci a prirodzene teológovia. Viera v (akéhokoľvek) Boha je každého súkromná záležitosť a aj jeho sväté právo a musí sa bezvýhradne rešpektovať. 

Ako historickú paralelu so súčasnou pandemickou situáciou ponúka Posledný križiak Ignác Milan Krajniak (Ignác podľa toho svätého z Loyoly) trnavskú skúsenosť spred viac ako tristo rokov: „V roku 1710 koncom jari zasiahol mesto Trnava mor. Prvá obeť bola zaznamenaná 19. júna 1710. Nasledovali mesiace a mesiace tvrdého lockdownu (vtedy tomu určite hovorili inak), ale nepomáhali. V novembri 1710 bola Trnava stále “zavretá”, ale mor sa šíril ďalej a kosil bohatých aj chudobných. Zúfalí občania sa rozhodli v spoločnej modlitbe prosiť o pomoc Pannu Máriu. 21. novembra 1710 sa celé mesto zhromaždilo v Dóme sv. Mikuláša pri zázračnom obraze Panny Márie. Potom po modlitbách v procesii obišli námestie a Trojičný stĺp a za hlaholu všetkých zvonov v meste sa vrátili naspäť do Dómu sv. Mikuláša. A stal sa zázrak. Od toho momentu mor skončil. Od toho momentu už v Trnave nikto na mor nezomrel.“

Štatistické údaje naznačujú, že rast pandémie kovidu sa na Slovensku zastavil, ale pokles nie a nie nastať. A v takejto situácii by podľa Krajniaka mohla pomôcť modlitba. Nič proti tomu, no nenapadlo mu to ako prvému. Priamy prenos z Vatikánu s prosbami pápeža za odvrátenie pandémie odvysielali tuším už v apríli minulého roka a podobné bloky modlitieb sa pravidelne vysielajú na viacerých religióznych TV staniciach.

Pán minister práce však ide ďalej – čo keby sme dovolili ľuďom, aby sa mohli za presne vymedzených podmienok zúčastniť bohoslužieb, a modlili sa za všetkých ľudí na Slovensku? Za veriacich aj neveriacich. Aby nás Boh našich otcov a dedov ochránil pred covidom a zbavil nás covidu čo najrýchlejšie.

Stratiť tým v súčasnej situácii údajne nemôžeme nič (?), modlitbou a liturgiou veriacich môžeme však získať pomoc a nádej, ktorú potrebujeme. Neverím, že milosť Božia sa rozdeľuje dajako špeciálne, že jej účinkom sa napríklad v zhromaždeniach veriacich kovid šíriť nebude, no na svahu, v telocvični, v kine alebo v kaviarni celkom iste áno. Ak existuje nejaké „kritické“ množstvo zúčastnených občanov a ak je známy istý súhrn „nevyhnutných“ preventívnych opatrení, pri ktorých sa možnosť kovidovej infekcie minimalizuje, potom sa celkom iste budú týkať akejkoľvek ľudskej aktivity, nielen modlitebných a liturgických zhromaždení. Ak pán minister Krajniak pozná toto „kritické“ množstvo a tieto „nevyhnutné“ opatrenia, mal by o nich urýchlene poinformovať trojnásobného doktora Mikasa, vládu a Igora Matoviča, aby sa konečne mohla ukončiť testovacia celoštátna spartakiáda a aby už ľudia mohli normálne chodiť do práce, smeli nakupovať a aby sa dalo „normálne“ schádzať.

Modlitby a bohoslužby celkom určite nikomu neuškodia a pre veriacich majú bezpochyby veľký význam. Riziko nákazy na nich nie je o nič menšie (a ani väčšie) v porovnaní s inými podobnými zhromaždeniami. Ivermectin sa mi však v boji s kovidom zdá účinnejší.