Titulok tohto príspevku som si požičal od Jaroslava Haška a začínajú sa tak „Osudy dobrého vojáka Švejka za války světové“. Josef Švejk, obchodník so psami, vtedy ešte civil, nechápal, že ide o arcivojvodu Ferdinanda, „toho z Konopiště, toho tlustýho, nábožnýho“, následníka rakúsko-uhorského trónu, a aké následky jeho smrtť bude mať.
Dnes by asi Švejkova domáca referovala: „Tak nám zomrela kráľovná“. A pri pohľade na bývalý Pioniersky palác s vlajkami na pol žrde by si pokojne mohla pomyslieť, že nebohá ani nebola kráľovnou, ale prezidentkou. Po zhliadnutí a po prečítaní aktuálnych slovenských médií by tiež ľahko mohla podľahnúť dojmu, že viac ako sedemdesiat rokov bola hlavou nášho štátu Alžbeta II. Počas jej „mandátu“ sa však u nás vystriedalo jedenásť hláv štátu (Gottwald, Zápotocký, Novotný, Svoboda, Husák, Havel, Kováč, Schuster, Gašparovič, Kiska, Čaputová).
Články a relácie po celom svete, ktoré sa britskému prominentnému úmrtiu venujú, unisono oceňujú zodpovedný prístup nebohej kráľovnej k povinnostiam. Pred pár dňami podal v Balmorale v Škótsku Boris Johnson demisiu do jej rúk a takmer na smrteľnej posteli tam tiež osobne vymenovala novú premiérku. Asi by si vyprosila, ak by ktoréhokoľvek člena jej vlády napadlo poslať jej svoju demisiu po sekretárke do podateľne Buckinghamského paláca, a nikto si tiež asi nedokáže predstaviť, že by Alžbeta II. uprednostnila problémy Severného Macedónska pred riešením vládnej krízy vo vlastnej krajine.
Keďže časy sa menia a, žiaľ, málokedy k lepšiemu, je dosť ľahko možné, že viac ako sedemdesiat vladárskych rokov Alžbety II. sa veľmi rýchle premení na dávnu históriu, na ktorú budeme iba nostalgicky spomínať.
Celá debata | RSS tejto debaty