Ivan Zuzula

Dočítal som sa, že v novozélandskom parlamente sa nedávno uskutočnilo prvé čítanie nového zákona týkajúceho sa zákazu fajčenia do roku 2025. Zákon si vytýčil tri kľúčové stratégie: (1) drasticky znížiť obsah nikotínu v tabaku, tak aby prestal byť návykový (VLNC – Very Low Nicotine Content), (2) znížiť počet obchodov, ktoré budú môcť predávať tabak a tabakové výrobky, o 90 až 95 % a (3) nastálo zakázať predaj tabaku ľuďom narodeným v roku 2009 a neskôr, čím sa má vytvoriť „nefajčiarska generácia“.

Sám som celoživotný nefajčiar a absolútne nič nemám proti ochrane zdravia (vlastného a aj tých druhých),  no vynútené sociálno-inžinierske opatrenia podľa môjho názoru nemôžu viesť k ničomu pozitívnemu. Veľmi mi to pripomína opatrenia proti „alkoholizmu, tabakizmu a iným toxikomániam“ z obdobia reálneho socializmu u nás, kedy sa do „podnikov verejného stravovania“ (do krčiem) príliš ani nechodilo jesť, ale najmä a predovšetkým piť. Z národohospodárskeho hľadiska však bolo potrebné vytvárať nadhodnotu, takže verejným záujmom bolo, aby pracujúci boli ako-tak pri zmysloch aspoň predpoludním, a oficiálne sa nenalievalo skôr ako o desiatej hodine. Neoficiálne sa „káva“ alebo „čaj“ (rum v kávových či čajových šálkach) bez problémov dali zohnať už od šiestej ráno a netrápilo to nikoho – s výnimkou inšpektorov „šojky“ (ŠOI – Štátna obchodná inšpekcia) a niektorých premotivovaných príslušníkov ZNB (Zbor národnej bezpečnosti – polícia).

V boľševickom newspeaku malo veľa výrazov iný význam, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. „Chrániť“ vlastne znamenalo „zakázať“ a „ušetriť“ bolo synonymom „nedať“. A „chránili“ sme sa pred negatívnymi imperialistickými vplyvmi tak, že o „západnej“ filozofii, literatúre, hudbe, divadle a filmoch sme nevedeli takmer nič a „šetrili“ sme teplo, pohonné hmoty či elektrickú energiu tak, že sa nekúrilo, teplá voda bola v panelákoch trikrát do týždňa, rušili sa vlakové a autobusové spoje a pravidelné výpadky elektriny neboli žiadnou zvláštnosťou. Pamätníci si celkom iste spomenú, že aj na verejných WC boli ironicky mienené dobré rady: „Prď tiše, nepřítel naslouchá!“ a že nepretržite svietil akurát „reflektor mladých“. 

Už sa teším na to, ako tá prvá „nefajčiarska“ generácia bude pri cigaretke spomínať na dnešné horlivé opatrenia.