Ivan Zuzula

V rámci povinných papalášskych tancov nasledujúcich po zadržaní riaditeľa SIS Pčolinského sa do diskusie zapojil aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. Po piatkovom rokovaní vlády sa vyjadril v tom zmysle, že ide o mocenský zápas. Ubezpečil nás, že „keď bude riaditeľ SIS zbavený mlčanlivosti, tak sa dozviete zaujímavé informácie, ktoré vás možno prekvapia“. Už sa tešíme. Pani prezidentka však Pčolinského doteraz mlčanlivosti nezbavila – relevantné inštitúcie ju o to zatiaľ vraj nepožiadali. Vychodí mi to tak, že ten, kto nám zatiaľ bráni dozvedieť sa tie „zaujímavé“ informácie, bude asi premiér Matovič – kto iný by mohol hlavu štátu požiadať o zhovorčivosť šéfa tajnej služby.

Krajniak zadržanie vníma ako spravodajskú hru. Otázne však je, kto ju hrá. Čiastočným vysvetlením by mohol byť tajomný odkaz pána ministra, že „niekomu veľmi nevyhovovalo, že SIS posielala opakovane oprávneným osobám veľmi nelichotivé informácie“. Komu asi? A odkiaľ to práve on vie? Doteraz som si myslel, že informácie SIS sa poskytujú v utajenom režime a že ministri práce (ani keď sú Poslednými Križiakmi) nepatria medzi tých „oprávnených“, ktorým na stole (v počítači?) končia. Žeby niekto nedržal jazyk za zubami, či dajaký nový transcendentný prenos?

Čo sa načalo, to treba aj dokončiť. Takže snáď sa čoskoro všetci dozvieme, komu (spolu s riaditeľom SIS) „vadili“ tie zaujímavé a prekvapivé nelichotivé informácie a snáď sa sprístupní aj ich obsah. A možno by sme sa mohli dozvedieť aj to, či sa pán minister Krajniak náhodou iba teatrálne nepredvádzal, alebo skutočne vedel a vie viac, ako by asi mal.

Alebo že by sa začal mocenský boj v našej protimafiánskej koalícii?