Ivan Zuzula

V poslednom čase sa čoraz častejšie musí pýtať, kde to vlastne žijem. Správanie sa, vystúpenia a verejné prezentácie našich „najvyšších“ začínajú vo mne budiť pochybnosti, či to, čoho som svedkom, je ešte realita alebo už len moja vlastná bludná predstava. Netrápi ma to, že ľudia „v postavení“ by mali rešpektovať isté normy slušnosti, že by sa mali vyjadrovať „na úrovni“, že by mali dodržiavať spoločenské pravidlá, jednoducho, že by mali „reprezentovať“. Trápi ma u nich nedostatok elementárnej logiky, o čom svedčia aj dva ostatné (škoda že nie aj posledné) výstupy našich mocipánov.

Igor Matovič na grafoch, ktoré odborníci, mimochodom, označili ako zavádzajúce, na asi tisícej tlačovke ukazoval, kto všetko je za našu súčasnú „rekordnú“ kovidovú situáciu zodpovedný. Sú to odborníci (inak aj kuvici, sabotéri a múdrosráči), údajný masový vrah (inak aj predseda koaličnej strany, podpredseda vlády a minister), kedysi kde-čo odhaľujúca, dnes vetujúca bývalá členka OĽaNO (inak aj predsedníčka koaličnej strany, podpredsedníčka vlády a ministerka) a – všetci občania Slovenska. Tí ignorujú a nerešpektujú vytrucované spásonosné nápady pána premiéra, ktorého navyše frustruje aj to, že prevratný atómový objav z jeho hlavy o TESTOVANÍ ako o najúčinnejšom lieku proti kovidu Nobelovu cenu nezíska. Zabúda však na jedno, že jeho pracovné zaradenie už nie je opozičný poslanec NR SR, ale predseda vlády. Uniká mu, že v hierarchii štátnej moci stojí na čele výkonnej zložky a za jej „výkony“ teda osobne (aspoň politicky) zodpovedá. A že nezáleží na tom, či všetko priamo riadi len on, že nerozhoduje ani to, či pár dní práve nebol hyperaktívny, a že si, ako sa vraví, „odbehol za medveďmi“. Od marca minulého roka jeho garnitúra a predovšetkým on sám jednoducho nesie zodpovednosť za Slovensko. Nikto ho do funkcie netlačil, vybral si ju sám – a reči o Ficovi, o mafii a o „prázdnych špajzách“ boli pre verejnosť zaujímavé asi tak do mája.

Ďalší člen našej najlepšej vládnej garnitúry Milan Krajniak chápe kovid ako „trest Boží“. Ľudstvo je bezbožné, málo sa modlí a „Boh našich otcov a dedov“ naň zoslal zaslúžené súženie. Minister (asi v reverende namiesto poľnej uniformy) si spomenul na analógiu spred viac ako tristo rokov a prišiel s bombastickým riešením, ktoré nám bude môcť závidieť celý svet: najlepším liekom na kovid je ZÁZRAK. Modlenie – zásadne hromadné – a procesie podmienia, podobne ako v Trnave v roku 1710, obrat, chorí nebudú, tlak na nemocnice sa zníži a počet zázračne uzdravených na Slovensku určite prevýši aj Lurdy. K dokonalému obrazu kajúcnosti chýbajú tejto vízii už len zástupy flagelantov putujúcich krajinou.

V súvislosti s nápadmi Posledného križiaka mi napadol starší český televízny seriál „Bolo nás päť“ a spomenul som si na repliku z neho: „Opovážlivé spoliehanie sa na milosť Božiu!“  Na milosť Božiu by sa opovážlivo spoliehali (aj s ohľadom na ich vek) všetci tí, ktorí by sa hromadnej aplikácie liečebnej metódy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny chceli zúčastňovať. Ale keďže základom prevratnej Krajniakovej liečebnej metódy je zázrak a ten, ako vieme, pripúšťa aj porušovanie prírodných zákonov, nedá sa vedieť. Možno sa svätená voda ukáže účinnejšia ako vakcína.

Amatérstvo, zaťatosť, nekompetentnosť a bludy sa asi navždy stali súčasťou pracovných metód nášho aktuálneho „vedenia“. Predmetom ďalších úvah môže byť, dokedy to ešte nebude vadiť tým, ktorých „vedú“ a ktorí, čo je podstatné, si ich zvolili.