Ivan Zuzula

Určite nie som jediný, kto si pamätá fúzatý (neslušný) vtip o tom, ako sa uprostred hromadných orgií rozsvieti svetlo a naštvaný účastník sa pýta: „Kto to tu vlastne riadi?“ A dodáva: „Mňa už trikrát po… a ja nikoho, ani raz!“

Dnešné (piatok) popoludňajšie tlačovkové pásmo vládnych predstaviteľov o ruskom Sputniku V spomenutú otázku pokojne mohlo niesť ako motto. Najprv nás pani ministerka Remišová presviedčala o tom, že na Slovensku je v súčasnej pandemickej situácii najdôležitejšie do bodky dodržiavať všetky európske pravidlá, ktoré, mimochodom, boli prijaté pre „normálne“ pomery, nie pre časy krízy – „najväčšej od druhej svetovej vojny“. Keby sa vládnou koalíciou toľkokrát omieľané SNP striktne riadilo „platnými predpismi“, tak na Slovensku ešte stále arizujeme. Ešteže v časoch Pasteura neexistovala Európska lieková agentúra a aj penicilín „nevznikol“ celkom v súlade s predpismi, máme ho vďaka zle vymytým Petriho miskám.

Po tlačovke ministerky informácií (informatiky) a jej suity nasledovalo vystúpenie pána premiéra, ktoré nás mala presvedčiť, že pán predseda vlády netuší, kto vlastne zodpovedá za vládu a za jej rozhodnutia. Zaoberať sa detailmi nemá význam, zhrňme, postačí, ak minister zdravotníctva schváli mimoriadne použitie Sputniku V na Slovensku – a môžeme ho dovážať. Reči o testoch, o skúškach a o miliónoch aplikácií v desiatkach štátov sú iba oblohou tohto faktu. Stačí, aby pán premiér presvedčil ministra zdravotníctva, ktorý je, mimochodom, nominantom jeho spolku (hnutia?, strany?), a stačí. Otázkou však ostáva, či o našom „záujme“ vie aj ruská strana?

Zdá sa mi, že ľudí na Slovensku môže dnes po… každý. Takže, kto to tu vlastne riadi?