Ivan Zuzula

Pozrime sa na tieto čísla: OĽaNO 25,02, Sme rodina 8,24, SaS 6,22, Za ľudí 5,77. Spolu: 45,25. Ide o percentá, ktoré v ostatných voľbách získali strany súčasnej vládnej koalície.  V súčte je to menej ako polovica. Pozrime si preto aj nasledujúci pomer – 53:42. ide o počet poslancov, ktorý má v NR SR vďaka nášmu volebnému systému OĽaNO (53), v porovnaní s počtom mandátov troch „slabších“ koaličných článkov – strán Sme rodina (17), SaS (13) a Za ľudí (12). V tom tkvie aj istý „pôvab“ súčasného vládnutia. Ak by sa od premiéra „odtrhol“ ktorýkoľvek z partnerov (ako jediný), nie sú potrebné predčasné voľby a „obyčajná“ vláda (po istej rekonštrukcii) môže väčšinovo vládnuť ďalej. Nie tak pohodlne ako doteraz, no môže.

Nevdojak mi v tejto súvislosti napadá historka z minulého režimu. Na pracovisku, kde som pôsobil, sa na akomsi otravnom a povinnom ideologickom školení dostali do sporu dvaja kovaní súdruhovia. Kolega, slušný človek a poctivý katolík, sa podujal spor urovnávať. Zastavil ho však ďalší kolega so slovami: „Nechaj ich, nech sa boľševici požerú!“

Že by to bola nová stratégia našej „najlepšej“ vládnej koalície, o ktorej sa údajne bude písať v učebniciach dejepisu?