Ivan Zuzula

V časoch, keď si boľševici privlastnili aj SNP, koloval na Slovensku vtip, podľa ktorého jedného dňa partizáni vyhnali Nemcov z lesa, na druhý deň naopak – Nemci vyhnali partizánov. No a na tretí deň sa objavil nasrdený horár – a vyhnal z lesa aj Nemcov, aj partizánov.

Konflikty medzi Nemcami a partizánmi na Slovensku v súčasnosti neregistrujeme, no na čierny humor cez slzy je námetov dosť a dosť. Posúďte:

Podľa predsedu vlády Igora Matoviča, keby sme v decembri mali tri kolá plošného testovania, tak by sme tu „mali život báseň“. No pokazil to minister Richard Sulík, nenakúpil načas dosť testov a, ako tvrdí premiér, má na svedomí dvetisíc ľudských životov. (Mimochodom – neviem, ako by som reagoval na tvrdenie, že mám na svedomí menšie mestečko. Sulík nijako.) „Katastrofa v nemocniciach. Tisícky mŕtvych  – ale pán minister to má totálne na háku a nie je prítomný už na štvrtom zasadnutí vlády od 16. decembra v rade,“ píše Matovič na sociálnej sieti. Keď už testy na Slovensku konečne sú, premiér reaguje: „Ani psa by som s tým netestoval. Nezachytí to nikoho a my sme medzičasom 250-tisíc ľudí testovali. My sme tých ľudí doslova oklamali, robili sme na nich hókusy-pókusy a dali sme im falošný pocit, že nie sú chorí,“, či: „Ten test je šmejd. To nie, že zviera tým testovať, nikoho tým netestovať. A stálo to 3,9 milióna eur. Budem sa pýtať Richarda Sulíka, čo s tou škodou.“

Zdá sa, že emisárom horára zo spomínaného vtipu sa stal generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten dal pokyn na preverenie predmetného nákupu jedného milióna antigénových testov za 3,9 milióna eur. Urobil tak z úradnej povinnosti po tom, ako si vypočul citované tvrdenia o nekvalite nakúpených testov, o šmejde, ktorým by netestoval ani psa, o hókusoch–pókusoch na ľuďoch a o tom, čo bude so škodou 3,9 milióna eur. Výsledok preverovania nemôže byť nerozhodný. Ak sa potvrdia argumenty I. Matoviča, problém má R. Sulík, ak sa nepotvrdia, má problém premiér, šíril totiž poplašné správy, ohováral, klamal… 

Tristné na celej historke je, že premiér a vicepremiér si neuvedomujú, že pre voličov sú „jedna partia“ a že obaja reprezentujú jednu vládu – tú „najlepšiu“ v dejinách Slovenska, o ktorej by sa vraj malo písať aj v učebniciach dejepisu. Vyzerá to však tak, že ak sa o nej písať bude, tak len v súvislosti s tým, že ju „horár“ (vlastný generálny prokurátor?) musel „vyhnať z lesa“.