Ivan Zuzula

Dan Eliasson, riaditeľ švédskej agentúry zodpovednej za civilnú ochranu, verejnú bezpečnosť a núdzové riadenie (známej ako MSB), na čele ktorej stál od roku 2018, sa začiatkom tohto roka ocitol v centre kritiky. Koncom decembra ho totiž odfotili na letisku v Las Palmas (na ostrove Gran Canaria), kam vraj cestoval nevyhnutne „z rodinných dôvodov“. 

Pre švédske médiá poznamenal, že počas pandémie sa musel vzdať mnohých výletov a cestu považoval za nevyhnutnú, pretože na Kanárskych ostrovoch žije jeho dcéra. „Oslavoval som Vianoce s ňou a s mojou rodinou,“ povedal pre denník Expressen a dodal, že aj počas pobytu na Kanárskych ostrovoch na diaľku pracoval. (Nepripomína vám to niekoho a niečo?)

Z hľadiska striktného dodržiavania zákonov vlastne o nič nešlo. Švédom totiž predpisy v súvislosti s koronavírusom podmienky cestovania do zahraničia nijako nelimitujú. Problémom však je, že MSB nedávno rozposlala miliónom obyvateľov Švédska SMS správy s výzvou, aby s ohľadom na pandémiu COVID-19 cestovanie obmedzovali.

Eliasson nakoniec svoje pochybenie uznal a po dohode s ministrom vnútra v stredu 6. januára 2021 na svoju funkciu rezignoval: „Dôležitý nie som ja ako osoba, ale MSB ako orgán musí mať čo najlepšie podmienky na plnenie svojho dôležitého poslania. Podstatné je, aby sme pandémiu zvládli ako spoločnosť.“

Exempla trahunt – príklady tiahnu (ťahajú). Nezaškodilo by, keby si naši vrcholní predstavitelia aspoň v niečom začali brať príklad od svojich zahraničných kolegov. Aj „celebrity“ (rôzni domáci potentáti a papaláši, slovenskí europolitici, hviezdne športovkyne a pod.) by si tiež mohli prestať myslieť, že Slovensko (prípadne Zemeguľa) bez nich a bez ich názorov, fóbií a excesov nemôže existovať, a počkali si napríklad trpezlivo, až na nich v „šóre“ na očkovanie proti kovidu príde rad – podobne ako to spravila viac ako deväťdesiatročná anglická kráľovna a jej takmer storočný manžel.

Chýbajú nám tradície a pozitívne historické vzory. Výsledkom je, že u nás sa politická kultúra môže (bude) meniť iba veľmi, veľmi pomaly. Súčasná vládna garnitúra – podľa slov I. Matoviča najlepšia v histórii – v tomto smere nie je výnimkou. Aj v prípade jasných a dokázateľných prešľapov počuť z jej strany to známe: „skutok sa nestal“, „zákon porušený nebol“, „má moju dôveru“. A niečo také ako pripravenosť a ochotu prijať (politickú) zodpovednosť za negatíva, ktoré síce priamo nespôsobili, no udiali sa v „ich“ gescii, by ste u väčšiny dnešných politikov na Slovensku nenašli ani s lampášom v ruke. A je otázne, čo môže priniesť zmenu k lepšiemu?