Ivan Zuzula

Zhruba pred štyridsiatimi rokmi by médiá hodnotili, aké hodnotné záväzky poprijímali pracovné kolektívy a brigády socialistickej práce k výročiu VOSR (Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie), ktorá sa uskutočnila 7. novembra 1917. Rok čo rok sme pompézne oslavovali niečo, čo nebolo „októbrové“, pretože sa to oslavovalo v novembri, nebolo to vlastne ani „veľké“, pretože šlo o dielo zopár fanatikov, o ktorom dosť dlho ani vo vtedajšom Rusku nevedel takmer nikto, a o „revolúcii“ tiež ťažko možno hovoriť, pretože šlo o typický puč.

Údajného zosnovateľa celej akcie – V. I. Lenina – previezol zo Ženevy do Petrohradu nemecký pancierový vlak. Nemci dúfali, že podnecovaním nepokojov v Rusku destabilizuje politickú situáciu svojho východného nepriateľa. Ak by ruský front vypadol z hry, Nemci by mohli svoje vojenské sily skoncentrovať na západe – proti Francúzsku.

Boľševický prevrat v Rusku – podľa učebníc dejepisu dielo geniality súdruha Lenina – bol v skutočnosti výsledkom šťastnej náhody a komunistickej vierolomnosti. Faktom však je, že do roku 1924 si jeho víťazi definitívne upevnili svoju moc v krajine (už nie v Rusku, ale v Sovietskom zväze).

Typické, a nielen pre túto „revolúciu“, bolo to, že boľševici, keď sa v Rusku dostali k moci, vlastne ani nevedeli, ako proletársky „raj na zemi“ nastoliť. Pomohli si opäť nemeckými skúsenosťami. Nemecko totiž pod tlakom vojnových udalostí v rokoch 1914 – 1918 skoncentrovalo svoju priemyselnú výrobu do rúk štátu a v podstate sa stalo centrálne riadenou ekonomikou. Súdruhovia tento model jednoducho skopírovali a z vojenského modelu urobili „pokrokový socialistický“ spôsob riadenia hospodárstva. 

Nebyť 1. svetovej vojny, socializmus by v Rusku pravdepodobne nezvíťazil, a nebyť 2. svetovej vojny nerozšíril by sa ďalej do Európy (aj k nám) a do Ázie. Podľa Čiernej knihy komunizmu výsledkom tohto „boja za mier a pokrok“, ktorý sa začal streľbou z Auróry pred 103 rokmi, bolo cca 150 miliónov obetí.