Pred ľudstvom v súčasnosti stoja dve najzávažnejšie výzvy – pandémia COVID-19 a zmena klímy.
Príčina zmeny klímy – globálne otepľovanie – sa pripisuje enormnému hromadeniu skleníkových plynov v atmosfére, vypúšťaných predovšetkým od začiatku priemyselnej revolúcie. Najväčšiu civilizačnú hrozbu však nepredstavuje súvisiaca zmena klímy, oveľa väčší význam môžu mať jej potenciálne dôsledky: konflikty a vojny súvisiace s nedostatkom vody a potravín, súperenie o obývateľný priestor a o prírodné zdroje a pod.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zmena klímy nemôže mať nič spoločné s pandémiami. V dôsledku globálneho otepľovania atmosféry sa však posúva hranica trvalo zmrznutej pôdy (permafrostu) smerom k pólu. V arktickom permafroste je „uväznených“ cca 1,8 bilióna ton uhlíka, čo je dvojnásobok množstva, ktoré sa v súčasnosti nachádza v atmosfére. S otepľovaním oblastí okolo severného pólu súvisí aj ďalšia hrozba – uvoľňovanie arktického metánu do ovzdušia. V prípade metánu ide o ďalší skleníkový plyn, ktorý je v porovnaní s oxidom uhličitým niekoľkonásobne účinnejší.
Z roztopeného ľadu a z rozmrznutej pôdy sa do ovzdušia môžu dostať choroboplodné zárodky, ktoré sa vzduchom nešírili možno aj niekoľko miliónov rokov, nie je vylúčené, že s niektorými z nich súčasné ľudstvo nemá žiadnu skúsenosť. Nejde len o staré baktérie či mikróby, môže to byť napr. aj chrípkový vírus H1N1, pôvodca smrteľnej pandémie španielskej chrípky z roku 1918, ktorá odhadom usmrtila viac ako 50 miliónov ľudí.
Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že nový koronavírus sa objavil ako dôsledok globálnych klimatických zmien. Nemožno však vylúčiť, že zmeny klímy budú ľudstvo v dohľadnej dobe konfrontovať s úplne novými ochoreniami, ktoré sme doteraz nepoznali a s ktorými medicína nemá žiadnu skúsenosť.
Celá debata | RSS tejto debaty