Ivan Zuzula

Palacký kedysi ironicky skonštatoval, že ak by Česi nemali „Rakousko“, tak by si ho museli vymyslieť. A niečo podobné mi napadá v súvislosti s aktuálnou koronavírusovou pandémiou. Nejedna vláda na svete a nejeden politik by si boli schopní pandémiu alebo niečo podobné vymyslieť, len aby mohli presadiť svoje predstavy.

Naši boľševici v päťdesiatych rokoch museli vymýšľať (alebo od sovietskych súdruhov preberať) zložité schémy, ako zlikvidovať triedne nepriateľských vykorisťovateľov – kulakov, krčmárov, živnostníkov, súkromných podnikateľov, inteligenciu, duchovných. Znárodňovanie, posielanie „do výroby“, rekvirácia bytov, PTP, internácie, popravy – všetko zložité a komplikované schémy a postupy. V čase koronavírusu gottwaldovské: „Strane verte, súdruhovia!“, nahradíme: „Hygienikom verte, občania!“ Nikto nikomu podnikať, predávať, učiť a ani kázať nezakazuje, len zákazníci, žiaci, či veriaci jednoducho musia sedieť doma. A železné rezervy sa míňajú a prípadných náhrad od štátu sa treba dočkať. A ani tie nemôžu byť večne, veď „štát“ nič neprodukuje a nefunkčná ekonomika „nevyrobí“ potrebné zdroje.

Vo filmovej rozprávke „Pyšná princezná“ zlý kráľ vo svojej ríši zakázal spievať. Dnes spev nikto priamo nezakáže – speváci a herci vystupovať môžu – len bez publika. Jaroslav Hašek (mimochodom boľševický komisár) v jednej zo svojich poviedok popisuje ako v sovietskom Rusku „zakázali Vianoce“. Ani tie tohtoročné – kovidové – nikto nezakáže, no budú sa líšiť od tých minulých. Budú bez nákupného zhonu (však platí zákaz chodiť inde ako do práce a do najbližších potravín, takže žiadne prechádzky po nákupných centrách a žiadne rodinné výlety do supermarketov), bez vianočných trhov, bez Dedov Mrázov, bez Santa Klausov a aj bez polnočnej. Vďaka televíznemu archívu si aspoň v pokoji budeme môcť stýkrát vychutnať Šafránkovú s Trávničkom v Popoluške a Tarageľa vo Vianočných oplátkach.

Je dosť pravdepodobné, že sa pandémie či epidémie koronavírusu budú cyklicky vracať (raz alebo dvakrát ročne) a nevyhnutne s nimi budú spojené epizódy chaotických viac alebo menej prísnych reštrikcii. Za takýchto podmienok sa okrem veľkých nadnárodných korporácií, ktoré si na zlé časy dokážu vytvárať dostatočné rezervy, fakticky nikomu neoplatí podnikať. Vlády nebudú schopné malým a stredným podnikateľom, farmárom a živnostníkom garantovať také podmienky, aby sa im ich námaha „rentovala“. A vládne mešce budú čoraz prázdnejšie.

A to bude definitívny koniec triednych nepriateľov u nás!