Ivan Zuzula

V piatok popoludní som masochisticky sledoval sériu tlačových vystúpení: (1) predsedu vlády, (2) ministra financií, ktorý sa už vrátil z dovolenky, a (3) štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva – v zastúpení ministra, ktorý na dovolenke opäť je. Ak by nás zaujímal obsah vystúpení a položili by sme si jednoduchú otázku: „Čo tým chcel autor povedať?“, potom sa mali týkať toho, ako naša najlepšia vláda chce (?) či dokáže pomôcť ľuďom v zápase s extrémne rastúcimi cenami energií. Z troch vystúpení vládnych predstaviteľov som nadobudol dojem, že každý z protagonistov sedel na inom „zasedení“, a o opatreniach sa, ako inak, nerozhodlo. Deklamácie mali spoločné iba to, že išlo o ďalší vklad do nekonečného voľného cyklu televíznych nie mikro-, ale makrokomédií „Ako Riško a Ičko spolu bašovali“. Po viac ako dvoch rokoch tohto nekonečného príbehu vidíme podstatné chyby jeho scenára a réžie. Predovšetkým je to jeho (1) bezobsažnosť, (2) obťažujúca dĺžka, (3) nevedno, kto je kladný a kto záporný hrdina a (4) celkom iste v ňom rozprávkovo nezvíťazí dobro nad zlom (či nebodaj pravda nad lžou a nenávisťou?). 

Ak už sme pri televíznej tvorbe, našim rozpačitým a bezradným pomazaným hlavám by sme mohli pripomenúť dávny trinásťdielny televízny seriál (z roku 1985): „Rozpaky kuchaře Svatopluka“. Jeho hlavná finta spočívala v tom, že občas sa dej zastavil, na obrazovke sa objavil text otázky (s dvojicou možných odpovedí: áno, nie) a o ďalšom vývoji deja rozhodovali diváci hlasovaním – a hlasovalo sa zapínaním elektrospotrebičov. Podľa údajov centrálneho energetického dispečingu sa následne určovalo, či bola odpoveď „áno“ (v prípade zvýšeného odberu) alebo „nie“ (v prípade zotrvalého stavu alebo poklesu spotreby).

Naša historicky najlepšia vláda by si mohla napríklad v nedeľu o desiatej večer na verejnoprávnej RTVS vyskúšať televízne energetické referendum na otázku, či si ľudia želajú jej ďalšie zotrvanie. Videli sme tú tmu (aj keď tmu vlastne nevidno), ktorá by na Slovensku počas hlasovania zavládla – a to aj bez cien elektriny, ktorá nás čoskoro čaká.

Jedným z nápadov, ako získať financie do štátneho rozpočtu, je dodatočné zdanenie tých podnikateľov, ktorí bez vlastného pričinenia extrémne „zbohatli“ na energetickej kríze. Asi bude potrebné zaradiť medzi nich aj exekútorov, ktorým v blízkej budúcnosti bez toho, aby prstom pohli, celkom iste pribudne práce, keď sa úradne začnú zaujímať o nehnuteľnosti tých, ktorí „kompenzačnú“ starostlivosť našej kocúrkovskej vlády jednoducho nezvládnu.