Ivan Zuzula

Už ma štvú reči o mafiánskom pekle, ktoré nás čaká, ak by, nedajbože, súčasný koaličný štvorspolok nevládol. Jednou z hlavných požiadaviek štrngania kľúčmi v novembri 1989 boli rovné a slobodné voľby a tie dodnes (aspoň dúfam) máme. A snahou oponentov momentálnej vládnej garnitúry sú opäť – k počudovaniu – rovné a slobodné voľby. Síce predčasné, ale, ak by sa aj konali v mimoriadnom termíne, k moci sa po nich môžu dostať iba politické subjekty, ktoré získajú nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov. Ak sa tak občania rozhodnú, pokojne to môže byť aj súčasná koalícia. A ak to bude akákoľvek „mafia“, aj tak ide o väčšinový prejav vôle „národa“. Tým, ktorým jedna alebo druhá voľba nebude po chuti, neostáva nič iné, ako sa s tým zmieriť, alebo vymeniť (si) „národ“. Už počujem reči o tom, ako sa verejná mienka dá pred voľbami zmanipulovať, no nič to nemení na fakte, že aj „zmanipulovaná“ voľba platí, a zamyslieť sa treba jedine nad tým, prečo boli a sú manipulačné techniky také účinné.

Ak nepovažujeme viac ako polovicu Slovákov za kriminálnikov, potom sa prostredníctvom volieb u nás žiadna skutočná mafia k moci nedostane. Ani na Sicílii nemajú na volebných lístkoch ako stranícku príslušnosť kandidátov uvedené zločinecké spolky a podsvetie si na získanie vplyvu musí hľadať iné cestičky – tie však zákon spravidla stíha. Problémom (a aj u nás) je, ako sa ten-ktorý predstaviteľ zákona vyrovná so svojou zodpovednosťou. Ale to nie je o voľbách, ale o ľuďoch a o ich morálke!

Okľukou sme sa dostali k podstate súčasného marazmu na Slovensku – je to mravný relativizmus a nerešpektovanie overených hodnôt. Ak v každých voľbách (riadnych i mimoriadnych) podľahneme sľubom samozvaných „spasiteľov“ o nemožnom okamžite a o zázrakoch do troch dní, prípadne budeme voliť šašov, len „aby bola sranda“, potom sa nečudujme, že nám budú vládnuť mafie (skutočné alebo domnelé).

Nemožno však vylúčiť, že ktosi viac ako polovicu Slovákov považuje za neschopných samostatne sa rozhodovať, a najviac by mu vyhovovalo vlastné deklaratórne definitívne a večné víťazstvo, bojové predvoje, nadiktované jednotné kandidátky (Národného frontu?) a demonštratívne „voľby“ bez plent.