Po strašiaku kovidových peripetií v minulých dvoch sezónach sme si so ženou povedali, že tento rok nás nikto veru zbytočne „buzerovať“ nebude a rozhodli sme sa pre dovolenku doma – a štrajkové aktivity rôznych leteckých spoločností v ostatných dňoch nám správnosť tohto rozhodnutia len potvrdili. Od pobytu na Slovensku nás, na druhej strane, odrádzali kuvičie hlasy o tom, že kovidová pandémia nenávratne a negatívne ovplyvnila gastrorezort na Slovensku. Môžeme potvrdiť – naozaj ovplyvnila, no celkom iste nie nenávratne a určite nie iba záporne.
Ale pekne poporiadku. Kľúčové slovo pri výbere našej letnej dovolenky bolo jazero, termín čo najskôr a hlavný poradca bol internet, v ktorom vraj „stojí“ naozaj všetko. Jednou možností, ktorú nám náš elektronický vševed navrhol, bola ponuka rodinného penziónu z okolia Richňavských jazier, obrázky a prezentácia lákavé, cena prijateľná.
A tu sa dostávame k tomu podstatnému, čo som vlastne chcel povedať. Zrekonštruovaný penzión otvorili v roku 2021 (teda v čase, keď sa mnohé iné ubytovacie a stravovacie prevádzky zatvárali, lebo „kovid“) a na kvalite poskytovaných služieb, žiadne „kovidové ústupky“ nevidno. O tom, že dobrý chýr sa šíri rýchlo a ďaleko, svedčí aj to, že ledva sme si našu dovolenku „zabúkovali“, už žiadne ďalšie voľné miesta v penzióne neboli, takže sa nám nevdojak podaril naozajstný „last minute“.
O tom, že kvalita ubytovania a stravovania „nezodpovedá“ ponuke a obrázkom „na nete“ – vysoko ju prevyšuje – sa asi veľmi rozpisovať netreba. Hosť sa v penzióne jednoducho cíti ako hosť. Pôvodne som chcel napísať, že hosť sa cíti „ako doma“, no nie som si istý, že „doma“ sa všetci vždy cítia príjemne. Zopár detailov. Na raňajky (v cene ubytovania) sú okrem obligátnych párkov, salám a syrov aj palacinky s domácim džemom, „bundos kenyér“ (chlieb vo vajci), cuketové placky… a určite mi čosi ušlo. V duchu najlepších reštaurácií, kde sa každý deň rukou napíše aktuálna ponuka niekoľkých špecialít, prípadne personál vám z hlavy ochotne prezradí, čo sa práve dnes varí, tak aj tu vám pán majiteľ (a kuchár v jednej osobe) rád povie, aké ingredencie sú poruke, a pripraví z nich jedlo podľa želania zákazníkov. S trochou preháňania – žraločie plutvičky na bambusových výhonkoch to asi nebudú, ale štandardným požiadavkám sa vyhovie podľa tradičného hesla: nemožné okamžite, zázraky do troch dní. Popísaná skúsenosť sa asi zovšeobecniť nedá. Poznanie však rozširujú aj prípadové štúdie. Preto aj naše popísané osobné skúsenosti berte ako prípadovú štúdiu, ako ukážku toho, že sa to napriek kovidu aj v slovenskom pohostinstve naozaj dá.
Celá debata | RSS tejto debaty