Dnes sa oveľa viac než v minulosti ukazuje, že spoločnosť musí mať pevné hodnotové zakotvenie a že musí dôsledne trvať na hodnotách, ktoré presadzuje. Z toho logicky vyplýva, že predstaviteľmi politiky nesmú byť bezcharakterní jednotlivci a/alebo bezhodnotové utilitárne marketingové spolky. Musia to byť sily pevne stojace na overených a všeobecne akceptovaných hodnotových pilieroch.
Prvým takýmto pilierom je sloboda – všetci jednotlivci majú právo na život, na slobodu a na majetok, sú oprávnení obmedzovať akúkoľvek svojvôľu. Každý musí mať rovnakú šancu realizovať svoje sny, musí mať možnosť robiť, čo chce, ak tým neubližujú ostatným, a musí za svoje správanie znášať dôsledky. Takto chápaná sloboda znamená politickú, náboženskú i ekonomickú slobodu.
Druhým pilierom je tradícia a poriadok. Principiálna politika sa týka zachovania hodnôt, ktoré sa vytvárali a overovali počas stáročí a ktoré viedli k usporiadanej spoločnosti rešpektujúcej právo a poriadok. Poriadok predstavuje pre každého jednotlivca možnosť využívať všetky práva, no znamená zároveň aj plnenie povinností.
Tretím pilierom je vláda zákona. Právny poriadok (zákon) podporuje prosperitu a chráni slobodu. Je nevyhnutné mať predvídateľný právny systém, v ktorom pravidlá platia pre všetkých rovnako. Ľudia musia vedieť, aké sú pravidlá hry. Vláda zákona, nie svojvôľa jednotlivcov, to je jediná cesta ku spravodlivosti.
Štvrtým pilierom je rešpektovanie „vyššieho princípu“. Život človeka a život spoločnosti nie sú vymedzované iba zákonom, život sa riadi aj morálkou, platia pojmy ako česť, dané slovo, etika a pod. Keďže právne normy sú vlastne „kodifikovanou“ nadstavbou morálky, vláda zákona musí, prirodzene, kráčať ruka v ruke s rešpektovaním „vyššieho princípu“, bez toho môže byť aj „právo“ príčinou nespravodlivosti. Výsledkom „zákonov“ nerešpektujúcich vyšší princíp je demoralizácia a úpadok celej spoločnosti.
Súčasná situácia nie je jednoduchá. Opäť sme svedkami vojny v Európe, viac ako dva roky nás výrazne ovplyvňuje pandémia vírusového ochorenia Covid-19, mnohých trápi „klimatická“ úzkosť, rastie inflácia a pod. V súvislosti s tým (no nielen preto) nemožno stav spoločnosti na Slovensku považovať za utešený. Zodpovednosť zaň logicky majú predovšetkým strany vládnej koalície. Krízové faktory však iba podčiarkli skutočnosť, že OĽaNO, SaS, Za ľudí a Sme rodina na vládnutie neboli vôbec pripravení, že nedokážu prekročiť rámec vlastného egoizmu a že nie je v ich silách opustiť opozičnú rétoriku. Zdá sa, že jediným prvkom, ktorý vládne strany zjednocuje, je teatrálny boj s „mafiou“ predchádzajúcej garnitúry, koaličnú „spoluprácu“ od začiatku charakterizuje vzájomná neúcta a čudná racionalita s prvkami chaosu, zmätku a improvizácie, neraz aj zlomyseľnosti či pomstychtivosti.
Od ostatných volieb sa politika i spoločnosť na Slovensku značne zmenili. Smutné však je, že nie tak, ako viacerí naivne očakávali. Zabudlo sa na overené princípy zodpovednej politiky, namiesto proklamovanej „slušnosti“ slovenská politika zvulgárnela, nenosí sa tolerancia, racionalita a zodpovednosť, nahradili ich hrubosť, siláctvo a populizmus. Vytratil sa rešpekt (a nielen medzi politikmi), poklesla dôvera k demokracii a k jej inštitúciám. Egoizmus sa nazýva zodpovednosťou, vlastný názor sa povyšuje nad fakty. Vládne strany ťažko dokážeme identifikovať na základe ich ideového a programového odlíšenia. Stále ide o tradičné nástroje na napĺňanie osobných ambícií snaživých jednotlivcov, či o liahne „skvelých“ riešení k väčšej cti a sláve otcov zakladateľov.
Nerozumná voľba v ostatných voľbách bola v prípade veľkej časti voličov motivovaná snahou o rýchle a radikálne pozitívne riešenia a dôverou v tých, ktorí nám všetkým chceli a mali „čosi nové“ ukázať. V súvislosti s budúcimi voľbami to musí byť pre väčšinu spoločnosti mementom a dôvodom na to, aby sme pri volebných urnách uprednostnili skutočné princípy pred populistickými chimérami.
Celá debata | RSS tejto debaty