Ivan Zuzula

Nedávno ukončená klimatická konferencia v Glasgowe prijala z dôvodov záchrany našej planéty rad rezolúcií, plamenných výziev a odporúčaní, ktorých cieľom má byť stabilizácia globálnej teploty na Zemi. Ich dôsledná realizácia povedie na jednej strane k tomu, že v Európskej únii bude skoro štvrtine populácie hroziť „energetická chudoba“ (a bude odkázaná na dávky a podporu), na druhej strane sa fanatickým klimatickým bojovníkom (napr. učeníkom svätej Gréty) aj to máli.

Bez ohľadu na to, či ide o záchranu Zeme alebo nie, éra spaľovania fosílnych palív sa jednoducho končí. Hovoriť o dôvodoch takéhoto vývoja nie je cieľom tohto príspevku, no v každom prípade nielen vyspelé štáty musia na tento fakt urýchlene reagovať. Reagovať reálne (nie proklamáciami, zákazmi a plamennými výzvami) a hľadať riešenia, ktoré nie sú v rozpore so zdravým rozumom a s fyzikálnymi zákonmi. Podporovať projekty, ktoré musia byť technicky realizovateľné a aj ekonomicky únosné. A to všetko v reálnom čase – hneď a zaraz. Znamená to, že vedci (a neskôr snáď aj politici) urýchlene zavrhnú posvätnú predstavu o tom, že slnečný svit a vietor univerzálne dokážu zabezpečiť dostatok energie pre dopravu (pripomeňme adorovanú elektromobilitu), pre priemysel a aj pre domácnosti.

V minulosti sme vedeli (a snáď ešte vieme) spájať sily a prostriedky na riešenie iných – a možno aj menej dôležitých – problémov. Pripomeňme napríklad, že v roku 1961 sa v USA začal program Apollo (s rozpočtom v miliardách dolárov) a už v júli 1969 stál prvý človek na Mesiaci. Príkladov by sme určite našli viacero a bol by v tom čert, aby si ľudstvo neporadilo aj s hroziacim energetickým kolapsom, keď, ako hovorí klasik, kde je vôľa, tam je aj cesta. 

Jedinú možnosť, ako hroziaci energetický deficit v reálnom čase odvrátiť, predstavujú osvedčené a efektívne technológie. V tejto súvislosti sa celkom určite treba vážne zaoberať jadrovou energetikou (dnes zaznávanou predovšetkým z politických dôvodov!) a snažiť sa o skoré praktické využitie termonukleárnej reakcie. Urýchlene musíme tiež hľadať nové efektívne spôsoby, ako nahradiť fosílne energetické zdroje. Pôjde o výrazné nasadenie a o masívnu koncentráciu síl a prostriedkov. Keď sa Američania v šesťdesiatych rokoch minulého storočia dokázali za pár rokov dostať na Mesiac, snáď ľudstvo v 21. storočí dokáže v priebehu niekoľkých rokov uspokojivo pokrývať dopyt po energii. A nemá význam objavovať vlažnú vodu, či šúchanie ebonitových tyčí líščími chvostami, stačí razantne rozvíjať to, čo už niekoľko desiatok rokov poznáme a (nedostatočne) využívame.