Ivan Zuzula

Pracovno-gastronomický prešľap trojice priveľmi zamestnaných politikov je už dostatočne známy, takže podrobnosťami nebudem unavovať. Treba však pripomenúť, že od začiatku mája sa ľudia na Slovensku môžu po uliciach slobodne pohybovať do 21. hodiny, predtým to bolo o hodinu menej. Podľa ktorejsi z televíznych hovoriacich hláv cieľom takéhoto obmedzenia je snaha zabrániť ľuďom (predovšetkým tínedžerom), aby sa v noci zhromažďovali. Interiéry reštauračných a pohostinských zariadení sú z toho istého dôvodu zavreté – do úradnej večierky si možno posedieť iba vonku. To sa však podľa papalášskeho hesla o tom, čo je dovolené bohom a čo nie je dovolené volom, zrejme týka iba „nevyvolených“ ľudí. „Vyvolení“ to majú zariadené inak. Sú presvedčení, že sme si ich slobodne „vyvolili“ a teda že majú právo limitovať naše životy, no na nich sa obmedzenia akosi nevťahujú.

Podľa jedného z trojice protagonistov – podľa bratislavského župana Drobu – šlo údaje o pracovné stretnutie, na ktorom diskutovali o zmenách v sociálnej oblasti programového vyhlásenia vlády, a podelili sa na ňom aj o skúsenosti s touto problematikou na úrovni samosprávy, pričom sa stretnutie vzhľadom na veľmi dobrú odbornú diskusiu neplánovane predĺžilo. Na pracovné debaty však krčmu asi nepotrebujú, župan, podpredseda NR SR a predsedníčka parlamentného výboru majú k dispozícii asi dosť úradných kancelárií a zasadačiek, to nemusia ísť „diskutovať“ ku Hríbovi Pod lampu. A motať sa po 21. hodine po uliciach (hoc aj idúcky z vyčerpávajúceho pracovného rokovania) by sa tuším nemali ani papaláši. Aj to však asi nebude celkom pravda – spomeňme si na prípad havarovanej vládnej limuzíny istého pána predsedu.

O tom, že ani jeden zo zainteresovaných by za normálnych okolností nesmel byť ani len obecným pisárom, svedčí ďalší argument pána župana, ktorý si, ako tvrdí, po štrnástich mesiacoch práce a výsledkoch v boji s pandémiou a jej dosahmi nedopatrením predĺžil večierku.

Na akúkoľvek funkciu je nespôsobilý človek, ktorý: (a) nepozná hodiny, (b) nezistí, že máme zavedený núdzový stav, (c) „nedopatrením“ sa ocitá v priestore, ktorý by mal byť pre kohokoľvek neprístupný, (d) nevie, že alkohol sa k pracovným debatám nehodí. (e) si neuvedomuje, že boj s pandémiou viedli a vedú na Slovensku tisícky ľudí a nedožadujú sa za to žiadnych „výnimiek“ zo zákona. Keď sme už pri tom zákone – nebudú náhodou pani Žitňanská a pán Šeliga aj ako radoví poslanci spolurozhodovať o núdzovom stave, ktorého pravidlá „nedopatrením“ veselo porušujú.

A čo „krčmár“ – Štefan Hríb? Nepripraví náhodou ďalšiu reláciu Pod lampou, do ktorej si ako hostí pozve pani Žitňanskú a pánov Drobu a Šeligu, aby podrobne prediskutovali nuansy boja proti kovidu a nevyhnutnosť dodržiavania pandemických opatrení. A múdro pokyvkávajúc šedivou hlavou a so začudovaným výrazom na tvári by sa svojich hostí mohol povypytovať, ako je to možné, že napriek kovidu u nás ľudia nenosia rúška, že sa nezodpovedné živly napriek núdzovému stavu nepovolene zhromažďujú, že sa mládež stretáva a ohrozuje verejné zdravie a pod. 

Každý, kto čítal Švejka, vie, že v našich zemepisných šírkach býva dobrým zvykom množstvo zmätených štátnych nariadení a opatrení zmierňovať šlendriánstvom a ignorovaním. A zdá sa, že najslušnejšia a najlepšia verchuška, akú sme v dejinách kedy mali, nám v tom chce ísť príkladom.