Ivan Zuzula

Málokto z nás čítal materiál, ktorý tvorí základ vládnutia existujúcej (?) koalície, materiál s názvom Koaličná zmluva politických strán a politických hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola, Sme rodina, Sloboda a solidarita a Za ľudí. Nie je to celkom nezaujímavé čítanie. Vo štvrtom odseku preambuly sa napríklad píše: „Táto koaličná zmluva je založená na dôvere a podpore medzi jednotlivými partnermi. Všetci členovia koalície rešpektujú princípy pluralitnej demokracie a ctia si predstaviteľov iných politických strán a hnutí v koalícii aj v prípade odlišného názoru na jednotlivé politické, hodnotové, ekonomické, alebo akékoľvek iné otázky.“

V druhom odseku článku III sa zasa píše: „Porušenie ktorejkoľvek povinnosti alebo nesplnenie ktoréhokoľvek záväzku uvedenej (uvedeného) v tejto koaličnej zmluve ktorýmkoľvek členom koaličnej rady alebo ktorýmkoľvek členom koalície sa považuje za jej podstatné porušenie a zakladá právo každého člena koaličnej rady podať návrh na zmenu tejto koaličnej zmluvy alebo ukončenie platnosti a účinnosť tejto koaličnej zmluvy.“

Aktuálna prax ukazuje, že po roku „spoločného“ vládnutia dôvera a podpora existujú medzi jednotlivými koaličnými partnermi (resp. medzi straníckymi šéfmi, ktorí koalíciu reprezentujú) snáď už iba na papieri. Predsednícky štvorlístok, reprezentujúci vládnu koalíciu, sa rozpadol, jeho členovia nespolupracujú len si na tlačovkách vymieňajú odkazy. A nemožno vylúčiť, že niektorý z nich s tým napokon „sekne“ a rázne a definitívne ukončí akúkoľvek „koaličnú spoluprácu“. Aj s tým rizikom, že by to nakoniec mohlo znamenať predčasné voľby. A čo v prípade, keď sa tak nestane? Keďže predsedovia súčasných vládnych strán sa osobnostne a charakterovo sotva zmenia a keďže nehrozí ani ich odchod do politickej penzie, potom súčasný bizarný marazmus „na pôdoryse ostatných volieb“ potrvá na Slovensku ešte tri roky.