Predvianočný čas praje rozprávkam. Štvrtina slovenských voličov však na neohrozeného princa – spasiteľa verí nielen počas adventu a Vianoc, ale aj koncom februára,. Že milý princ okrem nabrúseného jazyka nemá poruke nič iné, čím by dokázal viesť sľubovaný „boj“ proti mafii, zlodejom, „hnusobe“ …, skrátka proti ZLU, to im ani trochu neprekáža.
V súlade s rozprávkovými očakávaniami svojich voličov súčasná koaličná garnitúra v priamom prenose predvádza modernú verziu Popolušky. „Informované“ jazyky tvrdia, že jedna z opôr vládneho štvorspolku práve túto rozprávkovú bytosť pred pár rokmi „vedecky“ skúmala vo svojej diplomovej práci.
V úlohe Macochy aktuálne vystupuje labilný do seba zahľadený Princ, ten s tým ostrým jazykom. Sekíruje nebohú Popolušku a donekonečna ju poveruje jedinou (nesplniteľnou) úlohou – okamžite zabezpečiť dostatok lacného „atómového“ materiálu, aby si poddaní mohli čo hrdlo ráči poprepichovať nosy, aby sa testovali, oslobodili sa a aby prestali trpieť tajomnou chorobou. Popoluška je vlastne prvý námestník Princa/Macochy, inak aj minister kráľovského domáceho hospodárstva. Nemá rád svojho extrémne pomstivého šéfa a prezrádza štátne tajomstvá o jeho duševnom stave. Macocha/Princ sa zasa považuje za prevtelenie Vševedka, nikomu neverí a od samého začiatku je presvedčený, že Popoluška/Minister mu iba hádže polená pod nohy. Pri jeho deštrukčnom diele mu má pomáhať ďalšia záporná postava – Kráľovná v čiernom závoji. Namiesto ochotných holúbkov – pomocníkov v tejto inscenácii vystupuje skupinka z chóru volených zástupcov poddaných, ktorí Popolušku/Ministra obhajujú a povzbudzujú ho v boji s Macochou/Princom.
Macocha/Princ verí, že vo všetkom má pravdu, neochota (neschopnosť) Popolušky/Ministra ho nevýslovne trápi a so slzami v očiach od neho žiada odchod na smetisko dejín. Popoluška/Minister však nereaguje a s nadhľadom ošetrovateľa v blázinci si invektívy nevšíma. Teší sa z toho, že sympatie Macochy/Princa u poddaných vytrvale klesajú a jeho vlastné naopak utešene rastú. Problémom však je, že z prekáračiek našich postáv napriek neúnavnej snahe zboru fiškálov a pravotárov najviac ťaží Bývalý Princ, ktorý podľa toho súčasného mal už iba šúchať nohami a čakať doma na katových pomocníkov.
V každej správnej rozprávke musí dobro zvíťaziť nad zlom. V našej inscenácii je však ťažké odlíšiť kladné a záporné postavy. Aj Macocha/Princ aj Popoluška/Minister aj Kráľovná v čiernom závoji a aj skupinka z chóru volených zástupcov poddaných – to všetko je jedna partička, ktorá sa podujala vykoreniť ZLO a potrestať bývalých Princov a ich družiny. Ostáva nám len veriť, že všetko sa dobre skončí a že Macocha/Princ a Popoluška/Minister sa nakoniec vezmú. To, že obaja sú muži, by v dnešnej liberálnej dobe snáď ani v rozprávke nemalo vadiť.
V literárnych análoch vojnového Slovenského štátu nájdeme aj takúto charakteristiku vzťahu vtedajšieho ministra vnútra Šaňa Macha s ilegálnym komunistickým politikom Augustínom (neskôr Gustávom) Husákom: „Čo politika rozdeľuje, to slivovica spája!“ Nezainteresovaný knižný pozorovateľ by súčasné vnútrokoaličné pomery mohol opísať aj takto: „Čo názory rozdeľujú, to peniaze spoja!“
Celá debata | RSS tejto debaty