V roku 1976, kedy zomrel „veľký“ Mao, sa v najľudnatejšej krajine sveta začali diať veci. Maova vdova – pôvodným povolaním herečka – za pomoci ďalších troch „súdruhov“ chcela na seba strhnúť vedenie strany a štátu. Operovala pri tom listom, v ktorom jej mal nebohý manžel potvrdiť, že si ju vyvolil za novú vodkyňu a že ju poveril úspešne zavŕšiť revolúciu.
Mao zomrel 9. septembra a už 6. októbra, keď sa mocichtivá vdova začala na politbyre dožadovať svojho nástupníctva, prepukol konflikt. „Bandu štyroch“ zatkli priamo na porade a obvinili ju z ultraľavičiarstva a zo snahy uchopiť moc. V súdnom procese, ktorý sa konal v roku 1981, boli vdova a jeden zo sprisahancov odsúdení na trest smrti (rozsudok bol neskôr zmenený na doživotie), ďalší dvaja „banditi“ vyfasovali po dvadsať rokov.
Spomínaný boj o moc bol vyvrcholením „kultúrnej revolúcie“ (1966 až 1976, obdobie najväčšieho teroru do roku 1969), ktorej hlavnou úlohou bolo definitívne „vymetenie kapitalizmu“ v Komunistickej strane Číny. Jej výsledky: 4,2 milióna ľudí bolo zatknutých a vyšetrovaných, 1,7 milióna ľudí zomrelo neprirodzenou smrťou, 135 000 ľudí bolo označených za kontrarevolucionárov a popravených, 237 000 ľudí bolo zabitých, 7,03 milióna ľudí bolo zranených alebo zmrzačených pri ozbrojených útokoch a 71 200 rodín bolo rozdelených. Štatistiky zostavené zo zdrojov na úrovni krajov uvádzajú, že v priebehu revolúcie zomrelo 7,73 milióna ľudí neprirodzenou smrťou.
„Banda štyroch“ hrala počas kultúrnej revolúcie významnú úlohu (predovšetkým v Šanghaji), aj keď historici sa nevedia dohodnúť nakoľko jej členovia boli iba vykonávateľmi vôle Mao-Ce-Tunga a nakoľko šlo o ich vlastnú iniciatívu. Maova vdova sa ako bývalá herečka napríklad významne podieľala na „revolučnej“ premene čínskej kultúry (predovšetkým opery a divadla).
Poučenie? Bandy štyroch môžu byť pre krajinu a pre občanov nebezpečné!
Celá debata | RSS tejto debaty