Ivan Zuzula

Z médií sa dozvedáme, že Poľsko a Maďarsko neočakávane vetovali návrh sedemročného európskeho rozpočtu (1,1 bilióna eur) a fondu Next Generation EU (750 miliárd eur. S čím to vlastne Poliaci a Maďari nesúhlasia? Podľa vetovaného návrhu na zablokovanie čerpania z rozpočtu EÚ postačí dojem Európskej komisie, že v členskom štáte existuje riziko ohrozenia finančných záujmov Únie z dôvodu porušovania princípov právneho štátu. Neviem, či existuje jednotná definícia právneho štátu a princípov jeho fungovania? Celkom iste na to nemajú rovnaký názor všetci europoslanci a eurokomisári, ba ani predstavitelia členských štátov EÚ. Len doteraz nikto okrem Maďarov a Poliakov svoje pochybnosti nahlas nepovedal. Zhoda o právnom štáte určite neexistuje ani medzi právnikmi a politikmi. Ak sa budeme striktne pridržiavať niektorej z aktuálnych teoretických predstáv, tak právnym štátom bolo aj hitlerovské Nemecko, či husákovská ČSSR. Opak netvrdili ani autori povestnej Charty 77, tí sa dožadovali iba toho, aby socialistický štát dodržiaval právne normy, ktoré prijal.

Nie je žiadnou novinkou, že štáty V4 sú už dlhšie tŕňom v oku viacerých „starých“ členov EÚ. Zo strany Poľska vadí predovšetkým neochota legalizovať potraty, zo strany Maďarska nesedí zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi a V-štvorka ako celok je podozrivá tým, že sa „nekolegiálne a bezdôvodne“ bráni povinným kvótam a prerozdeľovaniu migrantov. Pripomeňme však, že valné zhromaždenie OSN v roku 2018 schválilo Globálny pakt OSN o migrácii, ktorú zaraďuje medzi základné ľudské práva. Pakt ale nerozlišuje legálnu a ilegálnu migráciu a nerobí rozdiel medzi utečencami pred vojnovými či náboženskými konfliktmi a ekonomickými migrantami. Hlasovalo proti nemu päť členských štátov OSN: USA, Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Izrael. Nesúhlas s paktom neskôr vyslovili aj ďalší: Slovensko, Rakúsko, Chorvátsko.

Ak sa v prípade migrantov budeme striktne dožadovať princípov právneho štátu a budeme bazírovať na nutnosti ich dodržiavania, potom je nespochybniteľným faktom, že medzinárodný právny rámec týkajúci sa migrácie už existuje. Časom sa z neho celkom iste stane medzinárodný štandard, ktorý sa aj v EÚ bude musieť povinne dodržiavať – tiež v štátoch, ktoré s ním momentálne nesúhlasia.

Vyzerá to tak, že na „spacifikovanie“ V-štvorky (predovšetkým Poľska a Maďarska) si eurohujeri vymysleli „mechanizmus kontroly právneho štátu“ (čo to je a kto bude kontrolovať?), bez ktorého údajne nebude možné čerpať prostriedky z európskeho rozpočtu. Bokom nestojí ani slovenský minister zahraničných vecí, ktorý v mene Slovenska prezentuje právny štát ako základ EÚ, a ktorý sa, ako sám tvrdí, Maďarom a Poliakom pokúsi vysvetliť, že v tejto chvíli je na stole obrovská možnosť „pozbierať sa“ z ekonomických dôsledkov krízy (rozumej, bude ich presviedčať, aby, „nerobili fóry“, keď ide o európske peniaze „z neba“, a aby radšej „držali hubu a krok“).

V tejto chvíli by zo strany pána ministra bolo asi vhodnejšie namiesto prehovárania „sabotérov“ podmieniť diskusiu o tom, čo chceme v EÚ považovať za „právny štát“, o čom budeme rozhodovať doma a čo nám bude prikazovať Brusel. A mohol by oceniť gesto Poliakov a Maďarov, ktorí na obranu národných a demokratických princípov (aj našich) neváhali prekvapivo použiť aj krajný prostriedok – právo veta.