Putinovo vojenské ťaženie na Ukrajine ukázalo, že „zeleným údelom“ sa má význam zaoberať iba v „dobrých“ časoch, keď už neexistujú vôbec žiadne iné starosti. Ukázalo, že unáhlený a vynucovaný prechod z „hnusnej“ reality fosílnych palív do „prekrásneho“ nového zeleného sveta, nie je možný bez prípravy, bez dôkladných analýz a bez uváženia všetkých možných dôsledkov. Odhliadnuc od toho, že v prípade bojov na Ukrajine si iba ťažko dokážeme predstaviť tanky bez emisií, lietadlá na elektrický pohon a muníciu bez uhlíkovej stopy, ani mierový „zelený“ svet sa nezaobíde bez surovín, ktoré treba ťažiť, spracovávať, prepravovať a nakoniec aj zhodnocovať po skončení doby životnosti súčiastok a komponentov, ktoré sa z nich vyrobia.
Výkladné skrine zelených vierozvestcov – elektromobilita a výroba elektrickej energie z vetra a zo slnka – sa nezaobídu minimálne bez troch základných surovín (je ich potrebných, prirodzene, oveľa viac): bez lítia, bez medi a bez hliníka. O svetových zdrojoch lítia, o jeho ťažbe a o jeho environmentálnych rizikách sa toho už popísalo až-až, zvýšená spotreba medi zasa podmienila nedostatok tohto kovu a vyháňa jeho cenu nahor, ťažba a výroba hliníka z hľadiska environmentálnych dopadov patrí dlhodobo medzi najviac problémové a pod. Okrem toho, konflikt na Ukrajine presmeruje asi priority Európy od ekologických tém k otázkam bezpečnosti a k riešeniu problémov s utečencami.
Debaty o surovinách, ktoré v súčasnosti sledujeme, sa zväčša točia okolo „odstrihnutia“ alebo „odstrihnutia sa“ od ruskej ropy a od ruského plynu. Znepokojovať by nás však mali aj iné dôsledky rusko-ukrajinskej vojny, napr. obmedzenia vývozu pšenice z obidvoch bojujúcich krajín. Vývoj na trhu pšenice – v spojení so zlou úrodou kukurice – naznačuje možné opakovanie neutešenej situácie na svetovom trhu s potravinami v rokoch 2006 až 2008. Týkať sa to bude celkom iste aj Slovenska a otázka potravinovej sebestačnosti u nás v blízkom čase asi nebude otázkou čisto akademickou.
Podľa tradingeconomics.com začiatkom marca cena ropy v porovnaní s vlaňajškom vzrástla na svetových trhoch zhruba o 70 %, cena zemného plynu o 1 153 % (čítate dobre – o viac ako tisíc stopäťdesiat percent), uhlia o 377 %, lítia o 600 %, medi o 20 %, hliníka o 76 %, pšenice o 75 % a kukurice o 34 %. Aj ceny odpustkov za vypúšťaný vzduch (emisných povoleniek) v tom istom období stúpli cca o 69 %.
Asi by bolo naivné, domnievať sa, že dôsledky rastu cien spomenutých komodít na Slovensku nepocítime. Zvyšovanie cien potravín a energií sa automaticky odrazí aj v „spotrebnom koši“ každého z nás, no ťažko možno očakávať, že mzdy (a najmä dôchodky) budú držať krok s infláciou. Situáciu navyše komplikuje to, že jednoduché riešenia vo forme plošných príspevkov (sociálnych podpôr) či formou znižovania DPH iba prispejú k množstvu obeživa na trhu (a teda aj k rastu inflácie) a prehĺbia už teraz dosť značný deficit štátnych financií.
Ako z toho? Ak budeme vojnu chápať ako viditeľný prejav narušenia spoločenského poriadku (ako prejav vzrastajúceho chaosu v spoločnosti), potom môže mať pravdu autor knihy Prosperita sa rodí z chaosu Tom Peters, podľa ktorého práve chaos je zdrojom prosperity. Šanca na úspech sa podľa neho úmerne zvyšuje s tým, ako dobre dokážeme odhadnúť možnú zmenu podmienok. A tie sa môžu zmeniť zo dňa na deň. Veľké šoky v spoločnosti sú vďaka prepojenosti sveta stále častejšie a jediné rozhodnutie dokáže spôsobiť svetový chaos. Príkladov z nedávnej minulosti máme naporúdzi viacero: jeden deň sa opájame vysokým rastom a blahobytom a na druhý deň sa prezident Trump rozhodne uvaliť vysoké clá na tovary z Číny a rozpútať obchodnú vojnu a začať ďalšiu finančnú a ekonomickú krízu, jeden deň je Európska únia pevná a jednotná a na druhý deň Veľká Británia ohlási brexit, jeden deň sa svet spolieha na garancie stability a bezpečnosti a na druhý deň Putin rozpúta vojnu na Ukrajine a pod.
Tieto fakty nasvedčujú tomu, že sme asi vstúpili do novej éry – do éry nepretržitej turbulencie a chaosu. Ak je to tak, potom bude minulosťou čas tradičných ekonomických (a politických) cyklov a ťažko tiež možno očakávať dlhotrvajúce obdobia spásnej konjunktúry. Z hľadiska úspešného prežitia sa rozhodujúcou stane schopnosť včas správne odhadnúť synergické efekty vývoja a pochopenie, že iba využívaním nelinearity a chaosu sa dá dospieť k prosperite.
++++++++zaujímavé ...
Celá debata | RSS tejto debaty