Ivan Zuzula

V súvislosti s udalosťami ostatných dní stojí za pripomienku, že podľa platnej Ústavy SR „nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu“ (čl. 16, ods. 2), resp. že „každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“ (čl. 19, ods. 1).

Na posúdenie toho, čo sa patrí a čo nie, nie sú potrebné žiadne hlboké znalosti z ústavného práva, spravidla stačia elementárna slušnosť a minimum záujmu o tých druhých. Nezaškodí si preto pripomenúť slová nemeckého pastora Martina Niemöllera z roku 1946 „Als die Nazis die Kommunisten holten“ (v preklade: Keď si nacisti prišli po komunistov). Ide o text upozorňujúci na nečinnosť nemeckých intelektuálov po nástupe nacistov k moci. Hovorí sa v ňom tiež o skupinách, ktoré si nacisti postupne zvolili za cieľ svojich represii. V preklade znie asi takto: Keď si prišli po komunistov, mlčal som, lebo som nebol komunistom. Keď si prišli po sociálnych demokratov, mlčal som, lebo som nebol sociálnym demokratom. Keď si prišli po odborárov, mlčal som, lebo som nebol odborárom. Potom si prišli po mňa a zrazu nebolo nikoho, kto by sa ma zastal.

Ako paralelu k súčasnej slovenskej povolebnej realite možno spomenúť to, že Niemöller (narodený v roku 1892) ako antikomunista spočiatku vítal Hitlerov nástup k moci. To, že „Führer“ trval na svojej nadradenosti nad náboženstvom, ho však rozhorčilo natoľko, že prešiel do opozície a stal sa hlavou skupiny antifašistických duchovných. Hitler Niemöllera nenávidel a v roku 1937 ho osobne dal uväzniť – najskôr v koncentračnom tábore Sachsenhausen, neskôr v Dachau. Niemöller „vodcovu“ pozornosť našťastie prežil a na jar 1945 sa dostal na slobodu. Po vojne pôsobil ďalej ako duchovný a dožil sa pomerne vysokého veku – zomrel v roku 1984.

Niemöllerov text sa pomerne často cituje ako memento nebezpečenstva politickej apatie a ako výstraha pred špecificky cielenou paranojou a nenávisťou, ktoré veľmi skoro eskalujú do stavu mimo akejkoľvek kontroly. Ak vám to niečo pripomína, máte úplnú pravdu. Takto začínali, fungovali a fungujú všetky totality.

S ohľadom na predchádzajúci text a v súvislosti s tým, čoho sme svedkami na prahu nového roka, nezaškodí asi venovať zvýšenú pozornosť rôznym tým Búrkam, Judášom, Očistcom, Božím mlynom, Víchriciam, Plevelom, či Zemepánom a uvážiť, či ich ciele sú naozaj iba ušľachtilé a či nejde náhodou aj o to, ako razantnosťou prekryť vlastnú neschopnosť, o to, ako pomocou mediálnych „hier“ nahradiť ľuďom chýbajúci „chlieb“, a o to, ako potichu a nekontrolovane zaviesť akési nové „slušné“ poriadky.