Pre mnohých je už hlbokou minulosťou doba, kedy sa „čítalo medzi riadkami“ a každej drobnosti vo výrokoch mocných sa prikladal význam. Všimnime si takýmto spôsobom niekoľko vyjadrení z nedeľnej tlačovky našich predstaviteľov k ukončeniu celonárodného testovania na COVID-19. Najskôr pán premiér Matovič:
„Prepáčte mi, že sme vás donútili ísť na tento test. Ale tým donútením sme chceli len aby ste si uvedomili, že sloboda musí byť spojená aj so zodpovednosťou, so zodpovednosťou voči tým ľuďom, ktorí oprávnene chcú svoje životy a zdravie chrániť. Prosím odpustite nám to, nebolo to myslené zle, bolo to myslené v záujme nás všetkých, ale plne chápem vaše pocity.“
Z citátu vyplýva, že premiér chce v mene akejsi „skupinky“ niesť vinu za možnú „nasrdenosť“ národa (spojenia: „prepáčte mi, že sme…“, „plne chápem vaše pocity“ – doplňme: pocity nasrdenosti). Na rozdiel od minulého piatka zmierlivý tón – žiadni sabotéri, vlastizradcovia, či „múdrosráči“. A postoj dobráckeho učiteľa k nahlúplym žiakom – máme o vás strach, chceme, aby ste si uvedomili – žiadna trstenica, žiadne sankcie, sarkaznus a vyhrážky.
Pán premiér, ďakujem, nepotrebujem, aby ste ma akokoľvek vychovávali. Ako si mám zariadiť život a ako si mám chrániť zdravie, to som vedel dávno predtým, ako vám priateľka v Juhoške na stroji klepala diplomovku. A myslím si, že svojprávnych ľudí, ktorým nechýba vaša „otcovská“ bakuľa nad hlavou je na Slovensku niekoľko miliónov.
Podľa ministra zdravotníctva Krajčího koronavírus už nemáme pod kontrolou a o niekoľko týždňov môže celý sektor zdravotníctva padnúť na kolená. Pýtam sa, ako to oddialia pochybné testy s jedným percentom pozitívnych výsledkov a s neistým počtom infikovaných? Otvorene nám povedzte, že test nie je vakcína a, ak sa neudeje zázrak, tak budeme o nejaký čas tak či onak všetci povinne sedieť doma na zadku. A z „modrých“ papierikov s výsledkami testu si budeme robiť lietadielka – každé zhruba za štyri eurá.
Zaujímala by ma armádna funkcia pána Krajniaka, ktorý na tlačovej konferencii vymenil brnenie a meč bývalého Posledného Križiaka za fešácku modernú uniformu. Alebo po novom sa v rovnošate môže presúšať hocikto? Minister práce:
„Som nesmierne hrdý na náš národ a ostatné národnosti, ktoré žijú na území Slovenska, že sme sa rozhodli klásť tejto pandémii aktívny odpor.“
Neviem, koho myslel tým „sme sa rozhodli“, mňa určite nie. Ja som sa pre žiadnu rezistenciu celkom iste nerozhodol – ani pre aktívnu, ani pre pasívnu. Jednoducho už niekoľko (desiatok) rokov tuším, ako sa v prípade nákazlivých chorôb správať, a nič „odporného“ v tom nevidím. Nezdá sa mi tiež, že každý, kto sa postavil do radu a nechal si povŕtať v nose, je vlastne hrdina a kládol „hnusobe“ aktívny odpor. Blbosť, väčšina ľudí tak urobila z obavy pred sankciami, ktorými sa tí istí pani, ktorí na tlačovke dojato chválili a ďakovali, nedávno vyhrážali. Vari sme zabudli na sabotérov a vlastizradcov, ktorými sa to tu ešte deň pred testovaním hmýrilo, a medzi ktorých pomaly patrila aj hlava štátu. Mimochodom, ak chce pán minister práce a sociálnych vecí odmeniť „hrdinov“, mám pre neho námet – mohol by pre priamych účastníkov testovania zaviesť dajakú kovidovú „dvestopäťdesiatpäťku“. Pre tých neskoršie narodených – išlo o príplatok k dôchodku pre priamych účastníkov SNP. Paradoxne bol (a možno ešte aj je) dedičný a jeho nositeľov bolo (je?) nakoniec viac ako partizánov.
Ak bol niekto aktívny a zaslúži si úctu a vďaku, tak sú to tisíce zdravotníkov, vojakov, dobrovoľníkov a predstaviteľov samosprávy, bez ktorých by žiadne kovidové hrdinstvo a ani žiadne ďakovné reči neboli možné.
Celá debata | RSS tejto debaty