Pozornosti väčšiny našich „mienkotvorných“ médií unikla nedávna tlačová správa Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH), Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), Združenia organizácií verejných prác (ZOVP), Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS), z ktorej vyplýva „nepodstatná maličkosť“ – reálna hrozba toho, že od začiatku budúceho roka sa na Slovensku zastaví zber komunálnych odpadov.
O čo vlastne ide? Od 1. januára 2023 nás čaká povinná úprava odpadov pred ich zneškodnením na skládkach. Týka sa predovšetkým zmesových komunálnych odpadov, teda odpadov v čiernych zberových nádobách. Táto povinnosť sa definuje v článku 2 Smernice rady 1999/31/ES o skládkach odpadov ako fyzikálny (tepelný, chemický alebo biologický) proces, ktorý zmení vlastnosti odpadov, s cieľom zmenšiť ich objem, znížiť ich nebezpečné vlastnosti, uľahčiť manipuláciu s nimi alebo zlepšiť možnosti ich zhodnotenia. U nás túto povinnosť zaviedol do praxe zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch – pôvodne od 1. januára 2021, následne od začiatku roka 2023.
Znamená to, že žiadny zmesový komunálny odpad, ktorý nebude upravený, nemožno ukladať na skládkach. Možné to bude teda iba po vybudovaní patričných prevádzok a zariadení. A tu sme pri koreni problému. Na Slovensku doteraz takéto technológie prakticky neexistujú a to aj napriek tomu, že väčšina zainteresovaných spoločností v dostatočnom predstihu začala s ich projektovaním a s prípravou. Štátna správa totiž nie je schopná súvisiace projekty viac ako dva roky posúdiť a vydať stavebné povolenia. Bežnou praxou u nás je, že proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a stavebné konanie trvá štyri až päť rokov – najmä vďaka žalostnému personálnemu vybaveniu a kvalifikácii štátnej správy a aj s ohľadom na „zelené“ obštrukcie „aktivistov“ využívajúcich (zneužívajúcich?) medzery v predpisoch.
Organizácie a inštitúcie, ktorých sa spomínaná povinnosť týka, žiadali Ministerstvo životného prostredia SR o jej presunutie aspoň o dva roky, kedy sa dá predpokladať, že väčšina predložených projektov bude mať stavebné povolenia a nevyhnutné technologické zariadenia budú môcť byť vybudované. Vedenie MŽP SR viackrát avizovalo, že v tejto súvislosti „niečo spraví“, no dodnes „sa“ nestalo nič.
Nová povinnosť tiež zdraží systém nakladania s odpadmi – odhadom možno aj o sto percent, čo predstavuje pre komunálnu sféru ďalšiu (novú) finančnú záťaž. Obce a mestá navyše budú musieť novú povinnosť verejne obstarať. Všetci dobre vieme, že proces verejného obstarávania trvá spravidla niekoľko mesiacov, takže už dnes je jasné, že väčšina miest a obcí to do konca roka nestihne – navyše ani nevie ako, keďže doteraz nebolo vydané žiadne relevantné usmernenie.
Od 1. januára 2023 u nás teda reálne hrozí, že „sa“ nebudú môcť zneškodňovať komunálne odpady a že zo Slovenska „sa“ stane veľká čierna skládka – so všetkými súvisiacimi ekonomickými, zdravotnými a finančnými rizikami.
Signatári spomínanej tlačovej správy sa domnievajú, že súčasný kritický stav je výsledkom nedostatočnej odbornosti pri príprave a posudzovaní legislatívnych zmien na strane Ministerstva životného prostredia a absencie relevantnej diskusie s odborníkmi na strane pôvodcov odpadu a špecialistov v danom sektore. Uvažujú tiež o vyhlásení štrajkovej pohotovosti, prípadne ostrého štrajku, aby upozornili na možné kritické dôsledky hroziaceho nezbierania odpadov od obyvateľov, ktoré sa na Slovensku tvoria nepretržite každý deň.
Povinná úprava odpadov je len jedným z celého radu pálčivých problémov v oblasti odpadového hospodárstva. Oprávnenou a logickou sa preto zdá aj ďalšia požiadavka signatárov, aby Ministerstvo životného prostredia bezodkladne zriadilo krízový štáb zložený so zástupcov ministerstva a so zástupcov ZMOS, ÚMS, APOH, ZOVP a ZOP, ktorý prehodnotí aktuálny stav tohto sektora a spolu s MŽP SR navrhne nevyhnutné zmeny a stratégiu jeho ďalšieho rozvoja.