Voľakedy sme na druhom stupni základnej deväťročnej školy mali predmet občianska náuka (niečo podobné je asi v školských osnovách dodnes).V rámci neho nás oboznamovali s rôznymi úskaliami vzájomnej koexistencie občanov a (vtedy socialistickej) spoločnosti. Okrem ústavy ČSSR, vedúcej úlohy strany, funkcií národných výborov, demokratického centralizmu, princípov socialistickej demokracie, kódexu budovateľa komunistickej spoločnosti a množstva iných užitočných vecí sa preberali aj problémy medziľudských vzťahov. Tie boli prezentované na troch úrovniach: kamarátstvo, priateľstvo, láska, pričom posledný (najvyšší) z nich bol definovaný ako (parafrázujem): vzťah muža a ženy na základe vzájomnej sexuálnej príťažlivosti. Už vtedy sme (aspoň niektorí) namietali – a čo láska k rodičom, láska k (socialistickej) vlasti, láska k Sovietskemu zväzu a podobne. Tiež ide o vzťahy mužov a žien? A musia sa odvíjať od sexuálnej príťažlivosti? O oidipovskom komplexe z nás pubertiakov vedel iba málokto a vzťah k socializmu a k ZSSR vtedy (v kontrarevolučnom roku) mnohí označovali za láskyplný ba až za intímny (je..m naň).
A že tomu, čo to „láska“ vlastne je, dodnes mnohí nerozumejú, svedčí aj fakt, že v online verzii Slovníka súčasného slovenského jazyka sa údajne zmenila definícia tohto pojmu. Doteraz sa používala definícia podobná tej z mojich školských čias: „náklonnosť jedného pohlavia k druhému“. Po novom sa láska vraj už definuje ako „silná náklonnosť k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti“.
A čo tak „silná náklonnosť“ k predmetom, zvieratám, štátnym útvarom? To je čo? Odteraz už spisovne asi nebudeme hovoriť napr. o láske k vlasti.