Forma vzájomnej komunikácie v radoch zvolených „zástupkýň“ a „zástupcov“ slovenského národa dosiahla ďalší intelektuálny vrchol. (Podľa mňa by stačilo napísať iba „zástupcov“, no ak si za bernú mincu vezmeme oficiálne média, potom osobitné vymenúvanie mužských a ženských predstaviteľov akejkoľvek profesionálnej či spoločenskej skupiny je v ostatnom čase, zdá sa, povinné.)
Ale späť k aktuálnym intelektuálnym debatným vrcholom slovenského parlamentu – dve jeho ctihodné členky v sobotu večer verejne „prerokovávali témy bilaterálneho záujmu“ a na podporu svojich argumentov si následne doslova „skočili do vlasov“. Vlastne neskočili, o nohách na hlave jednej alebo druhej diskutérky sa očití svedkovia nezmieňujú, no zrážanie šiltoviek, šklbanie za onduláciu a „bekhendy“ do lebky (s následnou návštevou lekárskej pohotovostnej služby) údajne na programe boli.
Škoda, že nebol naporúdzi reportážny tím Markízy, zaujímal by ma titulok, akým by priamy prenos z tohto dámskeho wrestlingu orámovali. Keď sú pre nich „dezolátmi“ obyčajní ľudia, ktorým nevonia vidina zbedačovania, potom zápasiace poslankyne by mali počastovať výrazmi pred dvadsiatou druhou hodinou nepublikovateľnými. Na Slovensku sa však aj nemožné ľahko stáva realitou – a namiesto priamych prenosov z pretekov v pečení nás televízie pokojne môžu čoskoro obšťastňovať ukážkami parlamentných bojových umení – osobitne ženskú a osobitne mužskú kategóriu (predstavitelia iných pohlaví sa v štatistikách NR SR doteraz nespomínajú). Dve kategórie budú musieť byť aj preto, že nie všetci páni poslanci chápu, že „kolegyňu (ženu) ani kvetinou neudrieš“.
Keďže spomenutá dámska „poslanecká“ debata sa uskutočnila manuálne a vo verejnom stravovacom zariadení, ťažko možno hovoriť o kultivovanej výmene názorov a už vôbec nie o parlamentnej diskusii. Ostáva len dúfať, že sa na ňu nevzťahujú ustanovenia o poslaneckej imunite. V opačnom prípade by mohli byť imúnni aj iní nespratníci a krčmoví bitkári.