Ničím novým pod slnkom nie je konštatovanie, že neobyčajných „obyčajných“ si mnohí voliči vo voľbách v roku 2020 vybrali iba preto, aby „bola sranda“, prípadne preto, že majiteľ a šéf tohto spolku na všeličo a na všelikoho „poukazoval“. Nuž srandy máme všetci neúrekom a nielen Igor M., ale celý vládny štvorspolok (pardon, už iba trojspolok) a jeho pohlavári a poskokovia nám toho poukazovali až – až. Debaty v parlamente sa vďaka fekálnemu slovníku niektorých „reprezentantov“ národa budú pomaly smieť vysielať iba po dvadsiatej druhej hodine, rečnícke výkony ďalších „úctyhodných“ poslaneckých vzorov nedosahujú ani priemernú úroveň prezentácií žiakov pomocnej školy a zvyšní zákonodarcovia dokážu „silou“ svojich argumentov unudiť a uspať takmer každého.
Keďže sa aj k nám (aspoň podľa informácií z najvyšších únijných a domácich kruhov) blíži energetická a ekonomická pohroma nevídaných rozmerov – a vôbec nejde o dlhodobo omieľanú klimatickú katastofu, tak hlavným poslaním pánov poslancov je, že si navzájom musia premeriavať egá, nemajú asi nič lepšie na práci. Čo si premeriavajú panie poslankyne, to neviem, no v každom prípade si všetci svorne dokazujú, kto je v parlamentnej budove pánom a bez koho sa nielen schôdza, ale ani hlavný vchod a bufet neotvoria.
Čo tam po občanoch (voličoch – de facto zamestnávateľoch), nech pomrznú a pokapú, podniky nech skrachujú, dôchodcovia, zdravotníci a učitelia nech sa idú pásť (len nesmú uberať zo stravy medveďom), pre potentátov je najdôležitejšie, kto z nich má to najväčšie ego.
„Ego“ je slovným základom slova egoista a tým sa aj vysvetľuje, prečo sa naši „zástupcovia“ ľudu starajú predovšetkým o seba a o svoje problémy.