Ak si pozriete záznam večernej spravodajskej relácie na RTVS 1 zo štvrtka 18. augusta, tak sa v jej 34. minúte z úst samotného pána ministra životného prostredia dozviete, že v prípade gudrónových jazierok v Predajnej , citujem: „je tam tá zásaditosť príliš vysoká“. A ministerstvo vraj plánuje pri riešení tohto problému aj dajaké chemické opatrenia. Ostáva len dúfať, že ich realizátori sa nebudú riadiť vedomosťami enviroministra.
Kto chce, ten si ľahko „vygúgli“, že gudróny sú vedľajším produktom pri spracovaní ropy a sú zmesou nasýtených, nenasýtených a v niektorých prípadoch aj aromatických uhľovodíkov, kyslíkatých organických (nafténové kyseliny, asfalty), sírnych a dusíkatých zlúčenín. Čerstvé gudróny sú tekuté a obsahujú 25 až 60 % kyseliny – a sú teda kyslé!
Vedeli to aj boľševickí potentáti a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia napríklad vznikla skládka gudrónov (kyselinových živíc) aj v bývalom kameňolome Srdce v katastrálnom území Devínskej Novej Vsi. Jedným z dôvodov na umiestnenie tejto skládky bolo to, že zásadité vápencové podložie kameňolomu malo pôsobiť neutralizujúco na kyslé gudróny.
Že sú gudróny kyslé, to teda vedeli aj robotnícke funkcionárske kádre a nezaškodilo by, keby to vedeli aj „odborní“ poradcovia pána ministra pri príprave jeho verejných vystúpení. Najlepšie by však bolo, keby to bez vysvetľovania už dávno vedel on sám.
Nedávno som napísal, že premotivovaní aktivisti sú schopní pomýliť si klímu s klimaktériom a, ako sa zdá, vedenie envirorezortu nemá celkom jasno medzi „zásaditosťou“ a „zásadovosťou“. Asi by nezaškodilo zopakovať si ôsmackú látku z chémie.
Ľutujem nielen medvede!