Cez prázdniny – v uhorkovej sezóne – sa spektrum televíznych politických diskusných relácii výrazne zúžilo. K dispozícii je, tuším, jediná – V politike na TA3. 31. júla boli jej hosťami poslanci NR SR J. Krúpa (už s uvedenou najnovšou straníckou príslušnosťou – SaS) a R. Takáč (Smer). Relácia jasne ukázala, ako sa v našom zákonodarnom zbore „rešpektuje“ vôľa voličov. Ak ma pamäť a archívy neklamú, tak sa Juraj Krúpa dostal do parlamentu na kandidátke Igora Matoviča vďaka dôvere a sympatiám voličov OĽaNO. Príliš veľa preferenčných hlasov od nich síce nezískal, no aj tak sa za „obyčajných“ stal poslancom a dokonca aj predsedom výboru NR SR. Na to, aby sa zo dňa na deň stal fundovaným parlamentným hlásateľom politiky SaS už žiadne hlasy nepotreboval, stačí mu jeho osobné „samorozhodnutie“. Predvolebný cirkus, vôľa voličov a doterajšie parlamentné pôsobenie už nikoho nemusí (a nesmie?) zaujímať. Proste – rozhodol (vlastný?) vnútorný hlas.
O úlohe vnútorného hlasu sa na príklade premeny hriešneho Šavla na svätého apoštola Pavla dočítame už v Biblii. Dôvodov, ktoré viedli k aktuálnemu „obráteniu“ poslanca bude asi viacero a nie všetky budú čisto biblické. Dá sa napríklad odolať neobsadenej pozícii bezpečnostného straníckeho šéfexperta? Politický objaviteľ a dovčera nespochybniteľný idol J. Krúpu Igor Matovič si zasa myslí, že náhlu premenu nemajú na svedomí žiadne ušľachtilé pohnútky, ale mrzké volanie peňazí.
Voliči vládneho „štvorspolku“ môžu byť nakoniec radi, že pán poslanec sa rozhodol z OĽaNO prestúpiť aspoň do SaS, ostáva tak (do konca augusta?) v koaličnej rodine. Bez toho, aby „bol porušený zákon“, si teoreticky mohol vybrať z oveľa exkluzívnejších ponúk.
Správy z ostatných dní naznačujú, že aj do poslaneckého klubu Sme rodina majú takisto pribudnúť traja (šiesti?) poslanci, ktorých by sme na pôvodnej kandidátke tejto strany hľadali márne.
Asi je načase zamyslieť sa nad „prestupovou turistikou“, ktorú v našom parlamente nepozorujeme prvýkrát, a zakázať ju. Inak sa môžeme v oveľa väčšej miere dožiť nikým nevolených „poslancov“, reprezentujúcich kohokoľvek a vlastne nikoho. V porovnaní s „voľbami“, ktorých výsledok možno samoobslužne jednoducho meniť, sa potom ako lepší a hlavne lacnejší ukazuje výber „zástupcov ľudu“ pomocou generátora náhodných čísel.