Keby ešte žil Miro Žbirka, tak by pre OĽaNO určite nenapísal muzikál Neberte nám princeznú, ale frašku Neberte nám primadonu. Koho by „najsilnejšie“ koaličné hnutie presadzovalo do hlavnej úlohy je, dúfam, každému jasné. Napriek názorom verejnosti (a prekvapivo už aj značnej časti politikov a mainstreemových médií) je pre členov tohto spolku nespochybniteľnou hviezdou jeho majiteľ a predseda.
„Psychiatria“, ako dnešný vývoj na politickej scéne nazvala „rodinná hlava“ ďalšieho člena momentálne vládnuceho štvorspolku, „sa musí skončiť“. Lenže ona „sa“ sama od seba neskončí. Skončiť ju môžu iba tí, ktorí na to majú nástroje a moc. Keďže referendum o skrátení vládneho fiaska súčasnej koaličnej garnitúry nie je z viacerých dôvodov (nebudeme sa nimi podrobnejšie zaoberať) možné, „hlas ľudu“ by sa mohol prejaviť iba nelegálnym spôsobom. Riešenie tak ostáva v rukách „pomazaných“ hláv: prezidentky, premiéra, ministrov, poslancov.
SaS (ďalšia koaličná „strana“, ktorej snem sa dá usporiadať v električke – ani nemusí byť kĺbová) a jej predseda konečne precitli, vydali zoznam krívd, ktoré na nich boli spáchané, a zo „štvorspolku“ akože vystúpili. Zatiaľ dočasne – do konca prázdnin. Ak si pamätáte na film Vesničko má středisková, tak tam šofér Pávek (hral ho Marián Labuda) bol tiež ochotný tolerovať svojho závozníka Otíka iba „do žní“. A veselo spolu jazdili aj po žatve.
Za pripomenutie snáď ešte stojí, že všetci štyria riadni členovia OĽaNO (vtedy ešte ako hnutie „obyčajných ľudí“) sa v roku 2010 do parlamentu dostali práve na kandidátke SaS. „Saskári“ za dvanásť rokov asi nezistili, s kým vlastne majú tú česť, a naivne dúfajú, že do konca augusta sa niečo zmení. No nezmení sa nič.
Za vojnovej Slovenskej republiky sa na adresu potentátov hovorilo: čo politika rozdeľuje, to slivovica spája. A komunista Husák si s ľudákom Šaňom Machom svorne popili a podiskutovali vo vieche na Vysokej. Dnes platí trochu pozmenené: čo politika rozdeľuje, to záujem spája. Takže máme zhruba dva mesiace na to, aby sme zistili, že sa vlastne nič neudeje. Stane sa asi toľko, ako keď si Heger s Matovičom vlani vymenili vládne posty.