K prvorepublikovému dovolenkovému koloritu patrila aj letná mediálna „uhorková“ sezóna, ktorej podstata spočívala v tom, že boli parlamentné prázdniny a na politickej scéne sa naozaj nič nedialo. K (tlačenému) slovu sa tak dostali rôzne bombastické správy a správičky ohromujúce čitateľov. Známy spisovateľ Jaroslav Hašek si ako redaktor Sveta zvierat vymyslel historku o melancholickom psovi, ktorý spáchal samovraždu skokom do Vltavy z Karlovho mosta, a prebrali ju dokonca aj úctyhodné zahraničné médiá. K vode prišli vhod aj srdcervúce romány z „červenej“ knihovne. Jedno oko nesmelo ostať suché!
Vládnu a parlamentnú nudu u nás síce momentálne nemáme, no pozorne si, prosím, prečítajte nasledujúci alarmujúci text (ide, ako sa hovorí, o výňatok z rozsiahlejšieho cyklu): „Nie, v súčasnosti naozaj nie je lepšia alternatíva pre Slovensko, ako koaličná vláda OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Uvedomujem si všetky problémy, nezhody, aj chyby, vrátane tých našich v OĽANO. Lepšia reálna alternatíva však neexistuje. Len horšie. Preto drahých priateľov v SaS prosím, aby neurobili rozhodnutie, ktoré bude smerovať k pádu vlády. Naopak, poďme všetci naspäť k rokovaciemu stolu a poučme sa z chýb, ktoré sme urobili. Čo ja môžem sľúbiť je to, že aj my v OĽANO urobíme všetko pre zlepšenie situácie. Nominácia ministrov je však nielen v zmysle koaličnej zmluvy, ale aj v zmysle zdravého rozumu v rukách jednotlivých strán. A to treba aj rešpektovať, presne tak, ako my rešpektujeme nominácie iných strán v koalícii.“
Autorom tohto sentimentálneho gýču nie je žiadna autorka letného „čtení pro paní a dívky“, ale pán minister – úctyhodná hlava našich ozbrojených síl – Jaroslav Naď, ktorý má za iných okolností pre ľudí s iným názorom poruke pomenovania ako opice a dezoláti. Aká to zmena rétoriky!
Myslím si, že Slovensko a Slováci majú dnes iné starosti, než skúmať, či, citujem pána ministra, v súčasnosti naozaj nie je lepšia alternatíva pre Slovensko, ako koaličná vláda OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Len sa bojím, že Naď a ostatní naši koaliční politici pri odhade reality nakoniec skončia ako Diogénes, ktorý údajne pri šúchaní si čohosi iného smutne skonštatoval: „Lepšie by bolo, keby človek trením svojho brucha dokázal zahnať hlad!“