Správanie sa súčasnej vládnej koalície začína pripomínať bradatý vtip o právnikoch, podľa ktorého medzi tromi z nich existujú na každý problém minimálne štyri juristické názory. Na všetko, čo sa chystá „riešiť“ vládna štvorka, existuje takisto prinajmenej päť koaličných názorov. Nespomínam si na návrh, ktorý by nevyvolal aspoň poznámky a posmešky zo strany niektorého zo (spolu)vládnucich (sú)druhov. Trvalou pracovnou metódou tohto spolku sa stal chaos a pudu sebazáchovy verejnosti možno pripísať fakt, že sa teší nedôvere viac ako 80 % voličov.
Prejsť to zodvihnutím obočia či pokrčením pliec by snáď bolo namieste, keby šlo, ako sa hovorí, o fazuľky. Ale ide o záležitosti, ktoré sa týkajú života celej spoločnosti a miliónov eur. Spomeňme len tak mimochodom hriešnikov a kajúcnikov, atómovú bombu proti kovidu vo forme masového testovania (s krycím názvom SNP II.), očkovaciu lotériu, poukážky do fitiek pre seniorov, otváranie – zatváranie škôl, lockdown: áno – nie, povinné očkovanie: áno – nie, reformy justície, zdravotníctva, školstva, paragraf 363, vyhlášky a nariadenia, skupiny odborníkov, konzília a pod. Ak sú to dôkazy jednotných „koaličných“ názorov, tak potom nemám žiadnu predstavu o tom, čo to jednota vlastne je.
Vôbec mi nechýba nehybná uniformita normalizačného obdobia, kedy sa disciplinovane muselo čakať na názor nadriadeného (straníckeho) orgánu. Súčasný „nesúlad“ však takisto nie je tým pravým orechovým. Ľudia si svojich zástupcov volia predovšetký preto, aby sa mohli na kohosi spoliehať, vyberajú si autority, ktoré chcú rešpektovať, ktoré ich majú motivovať a inšpirovať. Ťažko sa možno spoľahnúť na niečo, čo koalícia navrhuje a odporúča, a iná – takisto koaličná – partička to zosmiešňuje a spochybňuje. Nie je úlohou občanov robiť rozhodcu medzi Sulíkom a Matovičom, pre väčšinu z nás je jeden aj druhý rovnakým „pánom“ (ministrom) a rozhodcu nech si robí premiér. Vyzerá to tak, že vládne strany sa o občanov a o ich problémy zaujímajú veľmi málo a viac sa starajú o hitparády svojej popularity. Verejným prepieraním koaličnej bielizne len dráždia ľudí, živia bulvár a upravujú grafy preferencií.
Ak bude súčasný „neporiadok“ (asi by sa hodil expresívnejší výraz) pokračovať, určite sa uplatní aj názor veľkého Klému (Gottwalda), ktorý občanom zneisteným chaosom päťdesiatych rokov a zatváraním a popravami partajných funkcionárov na otázku, komu vlastne majú veriť, odpovedal to známe: Strane verte, súdruhovia!
Dnes to máme ťažšie – ktorej strane?