Päťsto za tristo

Ponuky, ktoré sa neodmietajú, ako si dobre pamätáme, rozdával Don Corleone, šéf mafiánskej rodiny z románu Krstný otec. Podobnú ponuku slovenským seniorom nedávno adresoval samozvaný najväčší bojovník proti „mafii“ expremiér a aktuálne minister financií Igor Matovič. Ten Igor Matovič, ktorý už druhý rok hrdinsky bojuje aj s kovidovou „hnusobou“. Objektívne však musíme pripustiť, že tu mu to viacerí kazia, najmä akýsi Riško Balónik. Na úspešnú realizáciu bombového „atómového“ koberca vo forme viacnásobného prešpárania nosohltanov celej slovenskej populácie mu jednoducho nezabezpečil dostatok munície a ostatný nápad – „zatraktívniť“ príťažlivosť troch dávok vakcíny u dôchodcov 500-eurovým „všimným“, sa mu tiež zdá predimenzovaný. Vraj postačí aj 150 na penzistu.

Rozdávanie poukážok, ktoré má zabiť minimálne dve muchy jednou ranou (zvýšiť zaočkovanosť seniorov a pomôcť kolabujúcim službám) sa na prvý pohľad javí ako dobrý nápad, no ako všetko z dielne bojovníka Igora má niekoľko háčikov:

1. Ešte sa o ňom ani poriadne nezačalo hovoriť a, ako vidíme, už je to dôvod na koaličný spor. Na podporu očkovacích poukážok bude v parlamente potrebný súhlas opozície, ktorý, keďže údajne ide o „pomoc tým, ktorí to potrebujú“, sa však dá predpokladať.
2. Skvelé nápady sa v hlave Igora M. liahnu s rýchlosťou svetla a nemožno sa preto čudovať, že doteraz nebol čas na diskusiu o tom, či pol miliardy eur, ktoré na realizáciu svojho nápadu chce nájsť v údajne prázdnej štátnej „špajzi“, by sa v boji proti kovidu nedalo použiť aj efektívnejšie.
3. Čo sa týka časového hľadiska, peniaze vo forme akýchsi štátnych poukážok dostanú zaočkovaní seniori po všetkých peripetiách najskôr v polovici budúceho roka a až následne ich budú môcť minúť v reštauráciách, v hoteloch, vo fitnes centrách, na lyžiarskych vlekoch, u kaderníkov a pod. Vydrží sektor služieb dovtedy čakať?
4. Dôchodcovia s veľkou pravdepodobnosťou nie sú typickými užívateľmi (česť výnimkám) spomenutých služieb a predpokladá sa, že po trojnásobnom zaočkovaní štátny obolus prenechajú svojim potomkom. Keďže okrem rodinných pút platí aj systém KED (každé euro dobré) a ani obdarovaní príbuzní nemusia túžiť po ponúkaných službách, viem si celkom dobre predstaviť na Bazoši inzeráty typu: „Vymením 500 v poukážkach za 300 v hotovosti“. 
5. Čo sa stane, ak sa po vzore Viktora Koženého a kupónovej privatizácie objaví solventný investor napr. v gastrosektore, ktorý od individuálnych držiteľov výhodne (povedzme za „darček“ + určitú sumu) skúpi štátne 500-eurové poukážky a následne si relevantnú sumu od štátu vyinkasuje? Bude kvôli tomu platnosť poukážok časovo obmedzená?
6. Čo s tými poukážkami, ktoré nebudú využité? Budú sa dať dediť? Prepadnú v prospech štátu? Ak áno, potom sa už vopred ráta s tým, že určitá skupina ich držiteľov splní svoj záväzok (dá sa zaočkovať), no plnenia sa nedočká.  

Otázok je viacero a ako sa zdá, nápad s poukážkami á priori predpokladá u väčšiny seniorov stareckú demenciu, respektíve ráta u nich s nedostatkom inteligencie, s prehnanou chamtivosťou, či s hypertrofovaným citom pre rodinu. Tí dôchodcovia, ktorí sú si vedomí nebezpečenstva kovidu a jeho dôsledkov, sú už dávno (a možno aj trikrát) zaočkovaní a u tých, ktorých o tom treba presviedčať, by nemal byť argumentom zištný motív. Spoliehať sa na to, že nájdeme dosť takých, ktorí sa „obetujú“, aby „pomohli“ svojim deťom alebo vnukom (či nebodaj sektoru služieb) je naivné, zlé a podlé. Zvrhlejší snáď bude už len nápad priamo priplácať pozostalým tých, ktorí zvolia samovraždu ako najvyššiu formu sebažertvy. A v hotovosti.

Ak vládna koalícia chce pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú, mala by si dôkladne premyslieť, ako to urobiť. A žiarivým príkladom toho, ako sa bez rozmýšľania nemajú podporovať hoc aj ušľachtilé ciele, môže byť iné Matovičove výmysly – napríklad masové testovanie a/alebo (ne)slávna očkovacia lotéria.