Múdre hlavy sa nás na tlačových konferenciách v ostatných dňoch snažia presvedčiť, že vôbec ale vôbec nemajú v úmysle „rozbiť“ súčasnú vládnu koalíciu. Boj so zlodejmi, dôvera voličov, krajšia budúcnosť, dané predvolebné sľuby, koaličné záväzky a mnoho iných „ušľachtilých“ argumentov sú iba dekoratívnou oblohou faktu, že rok po voľbách nikto z „koaličníkov“ neverí v iný volebný výsledok, ako v návrat „mafie“. Zistili, že výsledkom ich ročného vládnutia je precitnutie voličov, ktorí by ich opätovne (a možno už nikdy) nezvolili. Sú si dobre vedomí, že svojou „prácou“ iba utvrdili ľudí v tom, že súčasnú štvorkoalíciu a jej riešenia vlastne vôbec nepotrebujú a nechcú. A boja sa pozrieť pravde do očí.
Namiesto principiálnych riešení sa hľadajú švihnutia čarovným prútikom – napríklad odchod Igora Matoviča a Richarda Sulíka z vlády ako okamžitý všeliek na obnovenie dôvery v koalícii. Riešenie ako z rozprávky. Odstráňme žabu na vládnom prameni, živá voda bude tiecť prúdom a všetci si budeme žiť šťastne a spokojne, … až kým nepomrieme. Naivné a detinské. Ako poslanci v parlamente sa dvaja predsedovia koaličných strán zrazu začnú správať inak a poslušne sa podriadia predstavám a želeniam svojich partnerov. Uverí tomu niekto? V skutočnosti budú ďalej pokračovať nekonečné rokovania kohokoľvek s kýmkoľvek a kolotoč vyhlásení, statusov a tlačoviek s jediným výsledkom: predčasné voľby nechceme, koalíciu nerozbijeme.
Voliči a pani prezidentka by však asi mali spozornieť. V čase pandémie, akú ľudstvo ešte nezažilo, nemáme ministra zdravotníctva. Tajná služba má takmer celé vedenie vo väzbe. Nenormálny stav, keď nám hrozí vláda s premiérom, ktorého ani jeho najbližší koaliční partneri nechcú, môže v tejto krajine trvať do najbližších volieb – ešte tri roky. A ak uveríme, že kovid a s ním súvisiace komplikácie tri roky počkajú, tak sme naivní (sprostí).