Pán premiér si nedávno pred televíznymi kamerami zaspomínal na protesty pred Úradom vlády z konca uplynulého roka: „Sedemnásteho novembra tu jak opice naskakovali bez rúšok z opozície a teraz ich kolega je na umretie.“ Nebudeme si všímať „trnafskú“ dikciu a popletený slovosled citátu a zameriame sa iba na to, čo jeho autor vlastne „chcel povedať“. Je jasné, že u verchušky strany a vlády (OĽaNO: Matovič, Naď) je celkom bežné považovať oponentov za „opice“. Oveľa dôležitejšie však je, že na podporu svojich vlastných pochybných argumentov sa neštítia použiť čokoľvek – nechutnosť vyvolených (či skôr „vyOĽaNOnených“?) zreteľne dokazuje aj to, že Matovič sa na zvýšenie dramatického účinku svojich výplodov bez hanby priživuje na tragických zdravotných ťažkostiach parlamentného kolegu.
Asi som mierne (?) pripečený, ale niektoré móresy súčasných politických „reprezentantov“ jednoducho nechápem. Podľa slovníka cudzích slov má pojem „reprezentovať“ dva významy: (1) zastupovať pred verejnosťou nejaký celok, (2) byť typickým predstaviteľom niekoho alebo niečoho. Ak je predstava spoluobčanov ako opíc prijateľná pre „celok“ súčasnej vládnej koalície, potom sa s nimi ťažko môžem stotožniť (a asi nebudem sám). A ak je Igor Matovič typickým predstaviteľom „niekoho alebo niečoho“, kto sa neštíti parazitovať na ľudskom nešťastí, potom nech sa nečuduje, že slušní ľudia (nie Šeliga a jeho „slušňáci“!) na neho a na jeho „obyčajný“ spolok hľadia cez prsty.
Názory na politikov a na ich činy sa dajú vyjadriť rôznymi spôsobmi. Po roku 1945 sa napríklad z kalendárov väčšiny európskych krajín (takmer) vytratil Adolf. Ak nejakí ešte žijú, ide spravidla o mužov, ktorí sa narodili pred a počas druhej svetovej vojny. Viac ako sedemdesiatpäť rokov toto meno totiž pripomína Adolfa Hitlera, iniciátora holokaustu a najväčšej vojny v dejinách ľudstva.
Som zvedavý, kto v blízkej budúcnosti ešte dá svojmu novorodenému synovi meno Igor?