Boľševici (v blahej pamäti) jednotlivé etapy „dejinného vývoja“ ukončili neraz všeobecne platnými „poučeniami“ – a následnými previerkami, výmenami a represiami. Prvého marca (v tomto roku nebudeme mať 29. február) to bude rok od volebného úspechu Igora Matoviča a jeho štvorčlenného spolku (strany?) OĽaNO.
Na pripomienku vlaňajšieho celoštátneho „Februárového víťazstva Igora Matoviča“ by možno nezaškodilo vydať akési nové „Po(p)učenie z krízového vývoja“, z ktorého by sme sa dozvedeli o „dostiženiach“ vládnej kamarily, bude v ňom zoznam múdrosráčov, záškodníkov a zradcov a aj súpis trestov za neposlušnosť.
Je ľahko možné, že Matovič, o vláde ktorého by sa nielen v tomto „Po(p)učení“, ale vraj aj v učebniciach dejepisu malo písať ako o najlepšej v slovenských dejinách, v lexikónoch úspešne nahradí epirského kráľa Pyrrha. Výrazom „Pyrrhovo víťazstvo“ sa označuje príliš draho zaplatený úspech, alebo víťazstvo, ktoré sa vlastne „udialo“ omylom. Môže to tiež znamenať výsledok, ktorý namiesto zisku prináša straty. Pyrrhos (318 – 272 pr. Kr.) ako spojenec Grékov v južnej Itálii dvakrát zvíťazil nad Rimanmi. Jeho vojská však pri tom utrpeli také straty, že víťazstvo sa prakticky rovnalo porážke.
Nepôsobí na vás vývoj na Slovensku od marca 2020 trochu ako „Matovičovo víťazstvo“?
V súvislosti s „Matovičovým víťazstvom“ mi napadá rozhovor, ktorý som si nedávno vypočul v rozhlase. Nemenovaný starosta v ňom popisoval, ako sa mu obyvateľka jeho obce so slzami v očiach zverila, že: (1) už nemá z čoho žiť, (2) volila Matoviča. Prvý problém starosta operatívne riešil – zo svojho. Na okraj druhého moderátor relácie poznamenal, že milá občianka by si predovšetkým mala byť vedomá, že svojim hlasom prispela k onomu víťazstvu a k jeho dôsledkom a utiekať by sa mala predovšetkým ku svojmu volebnému favoritovi.
Ako sa to celé skončilo? Kráľa Pyrrha vlastní nakoniec z Itálie vyhnali.