Kľúčovou otázkou dneška je, ako zabezpečiť, aby v súvislosti s kovidom prestalo hroziť riziko zrútenia sa zdravotného systému a ako vrátiť ľuďom životy bez obmedzení. Je to problém, pred ktorým nestojí iba Slovensko, ale riešia ju vlády všetkých krajín sveta.
U nás sme na koronavírus ako jediní na svete zhodili už niekoľko testovacích „atómových bômb“. Premiér chcel to najlepšie, no skončilo sa to ako vždy. Výsledok? Na počet obyvateľov máme najviac úmrtí na svete. Bombometčík totiž nepochopil, že podstata „boja proti hnusobe“ netkvie v žiadnych testovacích zbraniach hromadného ničenia, ale v tom, ako zabrániť nákaze a úmrtiam ľudí, predovšetkým tých, ktorí sú extrémne zraniteľní a ktorých vírus vážne ohrozuje.
Jednou z ciest k naozaj „normálnemu“ životu je vakcinácia – zacielená primárne na ľudí staršieho veku (na seniorov s nadváhou?). Ak prioritne zaočkujeme členov takejto rizikovej skupiny, ktorí navyše mávajú viacero chorôb naraz (a vírus ich naozaj vážne ohrozuje), zaručíme, že sa nedostanú do ťažkej fázy choroby COVID -19 a nebudú zahlcovať nemocnice. Do rizikovej skupiny treba prirodzene zaradiť aj zdravotníkov a rad ďalších exponovaných profesií, ako sú napríklad pracovníci v sociálnych službách či v infraštruktúre, alebo hoc aj obsluha jadrových reaktorov. Diskutovať však možno o tom, či tam patria aj tuctoví politici?
Sme v situácii, keď dosť ľudí infekciu už prekonalo – a mnohí z nich o tom ani nevedia. Tých asi nebude potrebné urgentne očkovať, stačí u nich overiť prítomnosť protilátok (test na IgG a IgA protilátky), čo sa však zatiaľ bežne nerobí.
Priebeh kovidu výrazne zhoršuje následný chronický zápal organizmu. Existuje vysoký stupeň korelácie medzi chronickým zápalom a nadváhou, ešte vyššia väzba sa pozoruje medzi chronickým zápalom a deficitom vitamínu D. Britská vláda preto napríklad od septembra minulého roka poskytuje zadarmo vitamín D všetkým, ktorí to potrebujú. Keďže deficit vitamínu D a vyššia zrážanlivosť krvi predstavujú riziko vážneho priebehu kovidu, asi by nezaškodilo skríningovo ich zisťovať.
Ak by sme reagovali aj na názory na vhodnosť, účinky, dostupnosť a cenu liečiv Ivermectin či Remdesivir, mohli by sme v debate ešte veľmi dlho pokračovať. Aj tak sa mi však vidí, že okrem zavedených celoplošných testovacích spartakiád sú k dispozícii aj iné (účinnejšie?) spôsoby „boja s hnusobou“. Zavedú sa štandardne aj u nás?