Kádrové rezervy

24. januára 2021, inza, Nezaradené

Napriek pred voľbami sľubovanému odpolitizovaniu štátnej správy podriadilo vládnuce hnutie (strana?) prednostov okresných úradov ministrovi vnútra. Vraj sú jeho predĺženou rukou, takže čo?  Dosadili si svojich. Predseda strany a vlády Matovič sa dušoval, že toto už je naozaj, naozaj naposledy, ďalšia politizácia štátnej správy už určite nebude, ostatní zamestnanci okresných úradov sa budú vyberať podľa odbornosti. A zrazu – bác!  Poslanci OĽaNO Lukáš Kysela, Peter Kremský a Jana Majorová Garstková predložili návrh zákona, podľa ktorého by aj menovanie a odvolanie vedúcich odborov malo byť v kompetencii ministra vnútra, prípadne hociktorého iného šéfa rezortu. Príslušný návrh by mohli podať aj predsedovia ústredných orgánov štátnej správy. Dôvod? Vedúci odborov okresných úradov by sa mali stotožňovať so smerovaním a s cieľmi vlády. Stačí doplniť, že vedúci odborov by sa mali stotožňovať so smerovaním a s cieľmi strany a vlády, a netreba vymýšľať nič nové. Stačí oprášiť boľševickú „politiku práce s kádrami“ a hotovo. Z kovaných a preverených sa opäť vytvoria „kádrové rezervy“ a informácie o každom z nás sa opäť budú viesť v tzv. kádrovej evidencii, ktorej účelom bude „poskytovanie dokonalých informácií na rozhodovanie o kádroch“.

Pripomeňme, že „kádrovou rezervou“ bol súdruh, vyberaný a systematicky pripravovaný na určitú riadiacu funkciu. Hlavným zmyslom tvorby kádrových rezerv bolo vyhľadávať politicky spoľahlivých a odborne schopných pracovníkov pre potreby obmeny funkcionárov. Išlo o proces výberu a výchovy kádrov vychádzajúci zo súčasného stavu a perspektívnych úloh strany a spoločnosti. Nikoho neprekvapí, že „vyvolení“ sa vyberali predovšetkým na základe politického hodnotenia.

Predkladatelia spomenutého zákona (momentálne stiahnutého z obehu) by určite nemali problém s existenciou systému kádrových rezerv. Problém je v inom. Vládnuce hnutie (strana?) nedokáže ani zďaleka obsadiť funkcie, na ktoré by si takéto rezervy mala (mohla) vytvárať. Množina potenciálnych kandidátov, ak vylúčime ficovcov, smerákov, hlasistov, dzurindovcov, mečiarovcov, eseneskárov, mostárov, sieťkárov, komunistov, kádehákov, liberálov…, sa značne scvrkáva. A štyria členovia na to určite nebudú stačiť.