Tieto riadky píšem v nedeľu popoludní a kvitujem, že takmer celý uplynulý týždeň sa vláda SR intenzívne venovala problematike národného zdravia, predovšetkým otázke testovania v súvislosti s kovidovou pandémiou.
Vláda zasadala v pondelok (testovaniu sa, tuším, nevenovala), v utorok – pauza, v stredu áno, vo štvrtok nie – to pán premiér plánované stretnutie zrušil, v piatok áno, v sobotu áno a „zasedenie“ je naplánované aj nadnes. A po každom rokovaní tlačovka, na ktorej (by) sme sa mali s definitívnou platnosťou dozvedieť, či predseda vlády „umlátil“ svojou utkvelou predstavou koaličných partnerov a či opäť všetci s vystrčenými nosmi dobrovoľne a s nadšením „zabojujeme za vidinu slobody“.
Ak sa pozrieme do slovníka, zistíme, že pravidelne sa opakujúca poradná schôdza sa dá označiť aj ako „konferencia“. V súvislosti s týmto pojmom, si možno spomeniete, že podobnú politicky aktívnu permanentne zasadajúcu ustanovizeň sme na Slovensku mali (máme?): Stálu konferenciu občianskeho inštitútu (SKOI).
SKOI vznikla koncom roku 1993 ako reakcia na politický vývoj po voľbách v roku 1992. VPN sa pred týmito voľbami rozpadla na dve časti – na mečiarovské HZDS a na Občiansku demokratickú úniu (ODÚ). Kým HZDS vo voľbách s veľkým náskokom zvíťazilo, „odutí“ získali zhruba štyri percentá hlasov, do parlamentu sa nedostali a ODÚ onedlho zanikla.
Podľa lexikónu pojem „inštitút“ predstavuje okrem iného aj spoločenstvo ľudí združujúcich sa na základe spoločne vyznávaných hodnôt. Pre členov, priaznivcov a sympatizantov SKOI sú takými hodnoty liberálnej demokracie. Adjektívum „stála“ v názve signalizuje, že sa chcú schádzať a diskutovať čo najčastejšie (permanentne?). Z dodnes aktívnych politikov možno v súvislosti so SKOI spomenúť pána doktora Osuského, poslanca NR SR za SaS.
Mám pre predsedu vlády návrh. Mohol by sa poradiť s koaličným kolegom Osuským a pre prípad, keď pocíti potrebu permanentne diskutovať o akomkoľvek vlastnom nápade (napr. aj o plošnom testovaní), založiť si vhodnú súkromnú platformu, napríklad Stálu konferenciu inštitútu Igora Matoviča. Z predchádzajúceho textu vyplýva, že navonok to bude pripomínať minulotýždňovú sériu rokovaní vlády – pôjde o hojné a pravidelne sa opakujúce schôdze spoločenstva ľudí zdieľajúcich myšlienky pána premiéra.
Podoba však bude čisto vonkajšia, pretože nie o všetkých súčasných členoch vlády možno s určitosťou tvrdiť, že nadšene „zdieľajú“ všetky nápady jej predsedu.