To, čo sa v súčasnosti na našej politickej scéne deje, čoraz viac začína pripomínať absurdné divadlo. Posúďte: Do seba zahľadený premiér si vo vláde vyrába umelú opozíciu a naháňa percentá tej ozajstnej. „Striktné“ pravidlá hlavného hygienika majú na priamy popud členov vlády tisícky výnimiek. Členovia vlády a poslanci parlamentu (tí za igelitovou plentou) sa za dodržania všetkých „hygienických predpisov“ navzájom obšťastňujú koronavírusom. Duševná nedostatočnosť ministra hospodárstva má na grafoch predsedu vlády od decembra viac obetí než je všetkých mŕtvych na Slovensku. Usvedčení prominentní plagiátori sa jeden druhého ponúkajú, kto z nich v súlade so zákonom skôr prestane byť „magistrom“. Treba pokračovať?
Keďže divadlá v súčasnosti veľmi nehrajú, pre milovníkov absurdných kusov ostáva iba televízia alebo domáce kino. Ak máte možnosť, pozrite si český film z roku 1996 Kráľ Ubu. Podobne ako v prípade nášho politického „teátra“, ťažko povedať, či ide o absurdnú drámu alebo o absurdnú komédiu, v každom prípade ide o opus o hlúposti a o moci, ide o rozprávkový (?) príbeh, v ktorom vládnu pudy a v ktorom absentuje rozum. Popisuje svet, ktorého hlavným motívom je túžba po moci, pýcha a sprostota.
Dej filmu sa odohráva vo fiktívnom Poľsku a nie je príliš komplikovaný: Obyčajný človek – Tatko Ubu – sa na naliehanie svojej manželky rozhodne vyvraždiť rodinu kráľa Václava a zmocniť sa trónu. To sa mu za pomoci kapitána Obrubu aj podarí. Z kráľovskej rodiny sa podarí zachrániť iba princovi Hromoslavovi. Tatko Ubu, ktorý sľúbil kapitánovi Obrubovi tituly a majetky, ho namiesto toho uvrhne do väzenia. Ako samozvaný vladár zdvojnásobí dane, dá popraviť všetkých šľachticov a prisvojí si (sprivatizuje?) ich majetky.
Kapitánovi Obrubovi sa z väzenia podarí ujsť a odchádza do Ruska za cárom Nikolajom požiadať ho o pomoc. Cár sa s vojskom vypraví do Poľska. Na odpor sa mu postaví sám Ubu, prehrá a zdupká z bojiska. Matka Ubu zatiaľ ukradne štátny poklad a ujde do hôr. Princ Hromoslav vyvolá vzburu a zasadne na kráľovský trón.
Kapitán Obruba vytrvalo hľadá kráľa Ubu, aby si s ním vyrovnal účty. Keď sa mu to nakoniec podarí, chce na Tatka Ubu hodiť granát, no zrazí ho prichádzajúce auto, v ktorom sedí kráľ Hromoslav s celou svojou rodinou. Granát sa dostane do rúk Tatkovi Ubu, ktorý ním vyhodí do vzduchu kráľovo auto, pričom výbuch prežije len jedna Hromoslavova dcérka.
Tatko (kráľ) Ubu je vulgárny primitív, prototyp človeka bažiaceho po moci a po peniazoch. Indivíduum bez zásad a bez ohľadov, človek bez schopností, amorálne, kruté a cynické monštrum. Stelesňuje všetko to, čo ostane z „politika“, keď odloží značkový oblek, kravatu, hodinky a pretvárku. Ukazuje, že v odľudštenom svete – pre ten politický to platí dvojnásobne – nie je miesto pre city a emócie. Absurdný príbeh obyčajného človeka (kráľa) Ubu nastoľuje otázku – čo dokáže zastaviť nenásytnú ľudskú túžbu po moci a po majetku? A dokáže ju vôbec niečo zastaviť u amorálnych jednotlivcov bez vzťahu k takým hodnotám, akými sú česť, pravda, právo a spravodlivosť?