Hlavný hygienik Ján Mikas čelí v ostatných dňoch kritike, že jeho úrad udeľuje výnimky z vlastných opatrení zavedených počas pandémie, ktorých údajne má byť asi tisíc. Len tak na okraj – myslím si, že tisíc prípadov čohokoľvek na Slovensku ťažko možno považovať za čosi „výnimočné“.
Podľa vyhlásenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) výnimky sú možné od apríla 2020, na udelenie výnimky je potrebná žiadosť člena vlády a ÚVZ nie je kompetentný tieto žiadosti preverovať.
Zdá sa, že nová vládna garnitúra – podľa jej vlastného vyjadrenia ušľachtilý vzor pre učebnice dejepisu – predstavuje ďalšiu privilegovanú vrstvu „služobníkov“ (z latinského ministrare – slúžiť, prisluhovať, posluhovať, činiť druhému to, čo si praje – podobný pôvod má napr. aj slovo miništrant), ktorí si sami sebe udeľujú výnimky z toho, čo tvrdo vyžadujú od druhých. V tejto súvislosti by stálo za objasnenie, ktorý z členov vlády a z akých dôvodov požiadal o výnimku pre súkromné zahraničné cesty podpredsedu vlády Štefana Hollého. Alebo sme už v štádiu, keď si tí „rovnejší“ medzi rovnými udeľujú privilégia sami pre seba?
Otázne sú tiež kompetencie a postavenie trojnásobného doktora Mikasa. Je svojprávny, alebo „musí“ bez odvrávania (tisíckrát) podpísať čokoľvek, čo mu „zhora“ doručia?