Existuje taký fúzatý bonmot, podľa ktorého nič nepobaví Boha viac, ako naše plány do budúcnosti. Prečítal som si predvolebný programový dokument strany OĽaNO „2020: Úprimne, odvážne, pre ľudí“, ktorý, ak ho voliči vôbec čítali, bol podkladom volebného úspechu tohto štvorčlenného spolku (strany).
S ohľadom na vývoj, ktorý autori textu v mnohom predpokladať nemohli, no aj s ohľadom na okolnosti, za ktoré si neskorší realizátori dokumentu môžu sami, pôsobis niektoré citáty z neho ani nie rok po voľbách dosť paradoxne: „Víťazstvo mafie vo voľbách znamená ešte viac zdeformovanú spravodlivosť v rukách politikov, ktorí myslia len na seba a obohacujú sa na úkor obyčajných ľudí. Znamená biedne zdravotníctvo, ktoré nevládze liečiť ľudí, a preto mnohí zbytočne zomierajú. Znamená zaostávajúce školstvo, ktorého výsledkom sú absolventi, ktorí si nedokážu nájsť v živote plnohodnotné uplatnenie. A znamená chradnúcu ekonomiku, ktorá vedie k zaostávaniu našej životnej úrovne oproti vyspelým štátom.“
Na inom mieste sa dočítame, že víťazi volieb ako jediní dali ženu na prvé miesto kandidátky. Úprimne povedané, kto si ešte dne na túto osobnosť (na prvom mieste kandidátky predsa nemôže byť žiadny „nímand“) spomenie a od volieb o nej ani nepočuť.
Na inom mieste sa dočítame, že navrhneme obmedziť prílepky k návrhom zákonov a predĺžiť lehoty na posúdenie pozmeňujúcich návrhov poslancov v parlamente v druhom čítaní, čím vytvoríme priestor na (odbornú) diskusiu o ich obsahu ako pri štandardnom legislatívnom procese. Skutočnosť? Aj Ústava SR sa narýchlo menila za protiprávnou igelitovou plentou v skrátenom legislatívnom konaní.
Text obsahuje aj úsmevné perličky – vraj Ministerstvo zdravotníctva premenujeme na Ministerstvo zdravia.
V podstate reálne a realisticky pôsobí nasledujúca formulácia: „Ponúkame víziu dobre spravovanej krajiny s výkonnou ekonomikou, ktorá nezadlžuje budúce generácie, kde sa nezabúda na tradície a hodnoty, kde iný názor nerobí z ľudí nepriateľov, ale partnerov“. Podľa slovníka možno totiž slovo „vízia“ interpretovať aj ako „obraz budúcnosti, ktorú zamýšľame“. Ide teda o stav, ktorý chcú tí, čo určujú ciele, dosiahnuť v budúcnosti. V prípade OĽaNO určite ide o budúcnosť časovo značne vzdialenú.
V tieni pokračujúcej jalovej diskusie premiéra a vicepremiéra o tom, kto z nich je väčší idiot či sabotér, pôsobia proklamácie o hľadaní riešení, kde politici nesú (hmotnú) zodpovednosť za svoje činy, dosť tristne.
Kto chce nech uverí, že to, čo nám súčasná vládna moc predvádza, sú opatrenia, ktoré pomáhajú zlepšiť našu politiku, štát, život a prácu. A že dnešná „verchuška“ sú predstavitelia štátu postaveného na nových základoch tak, aby sa tí, čo ho spravujú, zodpovedali za svoje činy občanom, ktorí ich volia a platia.
Poučenie? Voliči by sa mali naučiť čítať texty s porozumením a nedávať nabudúce svoj hlas komukoľvek iba na základe šašovských kampaní.