Koronavírus a COVID-19 sú celosvetovým hitom roka 2020. Smolu mal v tejto súvislosti istý slovenský politik, ktorý si svoju opozičnú kariéru vybudoval na vŕtaní, podpichovaní a bombastických gestách, a koncom februára sa stal premiérom. Hovorí sa, že komu dal Boh úrad, tomu dal aj rozum. V tomto prípade milý Pánboh asi trafil vedľa. Analyzovať, tvoriť a zjednocovať, čo si situácia s „hnusobou“ vyžaduje, onen poslanec napriek svojej novej funkcii nedokáže. Vymýšľať nekonečné testy, lockdowny a tresty, nálepkovať oponentov, deliť spoločnosť na zlých (zlodejov a fašistov) a dobrých, to mu ide. Nedokáže však pochopiť, že ľudia zomierajú aj kvôli opatreniam „proti hnusobe“, nič mu nehovorí hroziace zhlúpnutie mladej generácie, strata existencie a bieda u mnohých, či pošliapavanie občianskych slobôd.
Snaha minimalizovať počet hospitalizácií a úmrtí v dôsledku kovidu je pochopiteľná. V prípade zdravotnej starostlivosti sa dajú akceptovať aj ponosy na „prázdnu špajzu“. Namiesto jednotne riadeného socialistického systému (o ktorého kvalite sa dá polemizovať) tu ako výsledok najrôznejších experimentov a reforiem máme poddimenzované zdravotníctvo, ktoré nielenže nie je pre pacientov, no ktoré musíme pred pacientmi ochraňovať. Ani to však nie je dôvodom na to, aby nemocnice pomaly prijímali iba pacientov s jedinou diagnózou.
V histórií sa vyskytli najrôznejšie krízy, komplikácie i tragédie – a ľudstvo ich prežilo. Život a smrť nerozlučne patria k sebe a ľudia si toho musia byť vedomí. Materiálny rozvoj a vzrastajúci konzum v ostatných desaťročiach v mnohých vzbudzuje presvedčenie, že zdravie a nesmrteľnosť sa stali základnými ľudskými právami, ba očakávajú, že im ich ktosi „musí garantovať“. Nikto však nič negarantuje – a na zodpovedne správanie žiadne „garancie“ ani nie sú potrebné (najmä nie zo strany štátnej moci). Inak sa chopia iniciatívy rôzni autoritatívni „spasitelia“ a s diktatúrami už Slováci majú svoje skúsenosti.
Pri riadení čohokoľvek býva užitočné uvážiť všetky možné účinky vlastných rozhodnutí. V opačnom prípade môže v rodine nasledovať rozvod, v súkromnom podnikaní krach a pri riadení spoločnosti nestabilita a rozvrat. Vláda a jej predseda by sa v súvislosti s kovidom mali zbaviť bulvárneho nazerania a mali by prestať šíriť bludy a strach. Historky o mŕtvolách v chladiarenských kamiónoch nech láskavo prenechajú médiám. Musia si uvedomiť, že koronavírus nás bude sprevádzať veľmi dlho. Panika nie je namieste a metódou cukru a biča (striedanie hrozieb a uvoľnenia „za odmenu“) sa spoločnosť dlhodobo riadiť nedá.