Boj s nákazou COVID-19 je predovšetkým otázkou zodpovednosti. A zodpovednosť je individuálna záležitosť a nariadiť sa nedá. Vírus sa prenáša z človeka na človeka a žiadny úradník neskontroluje, či si riadne umývame ruky a či si do druhých necháme neprskať do tváre.
Jarnú vlnu sme na Slovensku úspešne prekonali preto, že ľudia brali riziko nákazy vážne, že sa riadne vystrašili. Správy z čínskych nemocníc, zábery z Bergama, či zmienka o mraziarenských autách s mŕtvolami v New Yorku boli alarmujúce. Ľudia bez prinútenia sedeli na zadku, šili rúška, správali sa disciplinovane. Svoje spravili aj uzavreté hranice.
V tomto období sa ešte dali individuálne „vystopovať“ kontakty nakazených. Nízky počet úmrtí na COVID-19 na jar ukázal, že plošné uzavretie ekonomiky znižuje tlak na zdravotníctvo a že zachraňuje ľudské životy. Ukázalo sa však tiež, že výpadok verejných financií – aj zdrojov pre zdravotníctvo – môže v konečnom dôsledku spôsobiť väčšie straty na životoch z „obyčajných“ dôvodov (najmä na srdečné a onkologické ochorenia).
Ak sa pandémia a s ňou súvisiace viac či menej chaotické protiopatrenia bude vracať rok čo rok, potom sa neoplatí podnikať. Dovoliť si to budú môcť iba veľmi silné subjekty, ktoré budú mať dostatočné finančné rezervy, prípadne si od štátu dokážu „vyrokovať“ úľavy a výnimky. V tejto súvislosti snáď stojí za zmienku, že podľa Medzinárodného menového fondu sme doteraz z Fondu obnovy (Slovensko má k dispozícii 7,5 miliardy eur) poskytli firmám sumu ďaleko zaostávajúcu za priemerom vyspelých štátov EÚ. A pri poskytovaní pomoci patríme navyše medzi najpomalších, paradoxne s odôvodnením, že „v Bruseli“ sú pomalí. Príčina je iná – Slovensko poslalo málo žiadostí o schválenie pomoci, najmenej z celej Európskej únie.
Mnohé firmy pandémiu neprežijú – o ich výrobky či služby nebude záujem, alebo im protiopatrenia znemožnia činnosť. Stúpne nezamestnanosť a masívne nalievanie peňazí do ekonomiky celkom iste povedie k inflácii znehodnocujúcej úspory tých, ktorým niečo ostalo. Podstatná časť spoločnosti bude musieť zmeniť svoje doterajšie priority. Uvedomí si, že mnohé „nemenné“ zvyky a pravidlá dokáže zmeniť mikroskopický nepriateľ. Zistí, že možnosť slobodne ísť na návštevu príbuzných, do kina, či do divadla má svoju cenu. Bezbrehý konzum a hedonizmus nahradí čosi iné.
Naši predkovia prežili morové rany, vpády, okupácie, my pandémiu COVID-19 celkom iste zvládneme tiež. Viesť nás však budú musieť schopní ľudia, ľudia, ktorí nestrácajú hlavu v žiadnej situácii, ktorí nevidia v každom s iným názorom nepriateľa a ktorí si dajú poradiť od múdrejších.